Keď hodnotíme komplex negatívnych faktorov, ktoré majú rozhodujúci vplyv na vývoj populácií malej poľnej zveri, tak na prvom mieste stojí kvalita životného prostredia. Dalo by sa oponovať, že výraznejšie pôsobia výkyvy počasia, ale keby prostredie poskytovalo optimálne podmienky, eliminovali by sa aj klimatické faktory. V našej agrárnej krajine sa v priebehu niekoľkých desaťročí udiali radikálne zmeny. Najprv sa zúrodňovaním pôdy a extenzívnou rastlinnou výrobou vytvorili podmienky pre rozvoj populácii zajacov a jarabíc. V procese „socializácie“ poľnohospodárstva však došlo k prechodu na veľkoplošné obhospodarovanie s rapídnym nárastom výmer jednotlivých plôch, čo značne ochudobnilo biodiverzitu. Okrem spájania polí do veľkých celkov k tomu pripela likvidácia krajinnej zelene - medzí, remízok, vetrolamov. Znížením pozitívnych ekotónov v krajine sa kvalita habitátov rapídne zhoršila. Ako prvá na situáciu reagovala jarabičia zver, ktorej početnosť sa znížila tak, že od roku 1976 sa musel prijať zákaz jej lovu.

Hoci sa po spoločenských zmenách v roku 1989 počet poľnohospodárskych podnikov znova zvýšil, na systéme hospodárenia sa to neprejavilo a tiež to neprinieslo nárast biodiverzity. Najmä preto, že počet pestovaných plodín sa veľmi znížil a poklesli výmery krmovín na pôde. Výmery olejnín (repka, slnečnica) sa extrémne zvýšili, plochy s repkou dokonca v porovnaní s rokom 1936 až 82-násobne. Olejniny sa pestujú na 19 percentách ornej pôdy. Rovnako došlo k nárastu výmery kukurice. V súčasnosti tvorí 20 percent osiatej poľnohospodárskej pôdy, čo tiež negatívne vplýva na populácie malej poľnej zveri. Plochy cukrovej repy prospievali hlavne jarabiciam, ale aj zajačia zver ich vyhľadávala. Výmery cukrovej repy sa však rapídne znížili. V súčasnosti sa repa vysieva len na 1,6 percenta pôdy. Celkovo výmery pozitívne pôsobiacich plodín klesli a výmery plodín s negatívnym účinkom na poľnú zver vzrástli.

Pokles biodiverzity a ekologickej hodnoty agrárnej krajiny je jasne viditeľný, preto sme začali riešiť otázky ekologizácie krajiny. Mal k nej prispieť program Greening, ktorý v rámcoch navrhla EÚ a ktorý sa mal rozpracovať na podmienky jednotlivých členských štátov. Podpory sa mali riešiť formou priamych platieb a boli zamerané na niekoľko bodov, z ktorých hlavný prínos mala mať „diverzifikácia plodín“. Ak si porovnáme osevné postupy pred a po zavedení opatrenia vidíme, že takéto úpravy nemohli priniesť požadovaný efekt do krajiny. Preto sa naša pozornosť obracala na neprojektové opatrenie v rámci nariadenia vlády č. 342/2014, ktoré poskytovalo dotácie na tvorbu multifunkčných okrajov polí.

Aké biopásy pre malú zver?

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás