Výskum drobných zemných cicavcov má dosť spoločné s lovom väčších kožušinových zvierat. Na Slovensku sa mu venujú aspoň dva tucty zoológov, respektíve aj študenti, ktorí sa zaujímajú o biológiu hlodavcov a hmyzožravcov. Hoci akademickým „traperom“ nejde o získanie kožušín, svoj predmet výskumu musia uloviť do pascí podobne, ako skutoční traperi v kanadskej alebo sibírskej tajge kožušinovú zver. Oproti nim majú výhodu, že pasce nekladú len počas zimy. Túto verejne menej známu oblasť „lovu“ priblížil čitateľom PaR pred časom RNDr. Jozef Májsky. Ako hovorí, pri čítaní dobrodružných kníh o dobývaní severoamerickej divočiny zatúžil stať sa traperom. A lovec kožušín nakoniec z neho nie je, traperský sen si predsa splnil.

Sklopce a živolovky

Základnou pomôckou „lovcov“ drobných zemných cicavcov na výskum sú sklápacie pasce, ktoré bežne používame na chytanie myší v našich príbytkoch. Takzvaní teriológovia uprednostňujú pasce s drevenou základňou, keďže ich pach tak neodradzuje hlodavce a hmyzožravce, ako je to v prípade celokovových pascí. Hoci jednotlivé druhy týchto cicavcov preferujú rozdielnu potravu, zväčša sa podľa J. Májskeho ako návnada používa pasta, ktorej hlavnú zložku tvoria pomleté orechy. Pred štyridsiatimi rokmi začal s kolegom skúmať drobné zemné cicavce na Žitnom ostrove. Ako spomína, veľmi sa im osvedčil aj knôt do petrolejky, vypražený v „trojobale“, ktorý postrihali na malé kúsky. Podobne ako traperi, aj zoológovia kladú pasce najčastejšie do línie, lenže v pravidelných vzdialenostiach (5 alebo 10 m). V chladnejších obdobiach roka ich vraj stačí kontrolovať len raz za 24 hodín, ráno, no v horúcom lete aj podvečer, aby sa predišlo rozkladu úlovku.

Výskumníčka na love
Výskumníčka na love
Zdroj: Jozef Májsky

Finančne aj personálne náročnejší je odchyt drobných zemných cicavcov pomocou živoloviek. „Ich sklápací mechanizmus je dosť podobný, prípadne i zhodný s tým, čo sa používa v sklopcoch na odchyt zveri škodiacej poľovníctvu. Niektoré sú z dreva, väčšina však z pletiva či plechu, prípadne plastové. Na výskumné ciele sú vhodné typy schopné odchytiť na jedno sklapnutie len jedno zviera. Odchytenie viacerých exemplárov naraz môže byť problematické. Napríklad ak do pasce vlezie rujná samička, môže prilákať samce zo širšieho okolia. Alebo ak by za hrabošom vliezol piskor, bielozúbka či dokonca lasica, zožrali by ho,“ vysvetľuje odborník. Niektorí zoológovia pri odchyte drobných zemných cicavcov do živoloviek nepoužívajú žiadnu návnadu, iní sa snažia prilákať hlodavce napríklad pomocou ovsených vločiek.

Živolovka na „myši“
Živolovka na „myši“
Zdroj: Jozef Májsky

Keďže malé hlodavce, ako aj hmyzožravce majú veľmi rýchly metabolizmus a ich termoreguláciu nemožno porovnať s väčšími cicavcami, predovšetkým v chladnejšom počasí im hrozí v živolovke podchladenie i smrť. Niektoré typy pascí sú preto zateplené, respektíve sa do nich vkladá materiál, z ktorého si môžu urobiť provizórne hniezdo. No počas krutej zimy predstavuje podľa odborníka jediné riešenie len veľmi časté kontrolovanie pascí.

Novší typ: Táto živolovka je aj zateplená.
Novší typ: Táto živolovka je aj zateplená.
Zdroj: Jozef Májsky

Trofeje výskumníkov si pozrite na ďalšej strane.