Ruská federálna služba vzdušnej ochrany lesov (Avialesochrana) eviduje na území Ruska 72 lesných požiarov s celkovou rozlohou viac ako 33.000 hektárov. Požiarmi je najviac postihnutý Čukotský polostrov na ruskom Ďalekom východe, kde aktuálne vyčíňa šesť požiarov, ktoré zachvátili územie s celkovou rozlohou takmer 22.000 hektárov. Informoval o tom v utorok spravodajský portál Novaja gazeta.

V súvislosti s lesnými požiarmi a po skúsenostiach z vlaňajška, keď sa na Sibíri a Ďalekom východe mnohé požiare nehasili pre ich ťažkú dostupnosť alebo veľkú vzdialenosť od ľudských sídiel, ruské ministerstvo prírodných zdrojov navrhlo zmeny v smerniciach o hasení. Navrhuje drasticky znížiť počet tzv. kontrolných zón, kde je možné lesné požiare nehasiť. Podľa denníka Kommersant chce ministerstvo znížiť rozlohu takýchto zón na šesť percent, pričom teraz k nim patrí takmer polovica lesného fondu krajiny.

Podľa Alexeja Jarošenka z organizácie Greenpeace Russia navrhovanými zóanmi sú kamenisté územia a tundra, kde les ani nemôže rásť. Upozornil však, že ide často o územia, z ktorých sa požiar ľahko rozšíri do blízkych lesov, kde sa už hasiť musí. Kommersant pripomenul, že 90 percent požiarov v lete roku 2019 vypuklo práve v zónach, kde sa na základe vládnych smerníc nehasilo pre ich odľahlosť a ťažkú prístupnosť. Dym a splodiny z takýchto požiarov vyčíňajúcich na Sibíri a na Ďalekom východe prenikli však k osídleným oblastiach, kde výrazne zhoršili kvalitu života miestnych obyvateľov.

Ochrancovia prírody v Rusku sa obávajú, že z dôvodu nedostatočného financovania regiónov sa ani tento rok nebudú hasiť požiare v ťažko dostupných oblastiach a zopakuje sa situácia z vlaňajška. V rozpočte na rok 2019 bolo na prevenciu, prevenciu a potláčanie lesných požiarov vyčlenených sedem miliárd rubľov. Podľa ochrancov životného prostredia je však potrebných 25 až 30 miliárd rubľov ročne.