Zbierajú sa iba klobúky, keďže hlúbiky sú príliš tuhé a ťažko stráviteľné. Rastú na živých a odumretých kmeňoch či pňoch listnatých, vzácne aj ihličnatých drevín. V zime sa najčastejšie stretávame s plamienkou zimnou (Flammulina velutipes), v starších atlasoch uvádzanou ako zamatovohlúbiková. Rastie na rozmanitom dreve, najviac na bukoch, brestoch, lipách, bazách a javoroch.

.
.
Zdroj: Ján Červenka

Objaviť ju možno v lese, ale aj v mestských parkoch či pri frekventovaných cestách. Jej žltooranžový klobúk je za vlhkého počasia veľmi slizký. Má však takisto vyšľachtenú bielu varietu (Flammulina velutipes var. alba) s úplne suchým klobúkom. V Ázii ju pestujú na pilinách v plastových fľašiach a keď trs plodníc dorastie do tvaru kytice, plodnice odstrihnú a takéto svieže putujú priamo na panvicu.

.
.
Zdroj: Ján Červenka

Podobná plamienka pružná (Flammulina elastica) bola donedávna považovaná len za varietu plamienky zimnej. Rastie výlučne na dreve topoľov a vŕb a má aj dlhšie výtrusy. Praktickí hubári tieto dve plamienky vôbec nerozlišujú, keďže sú rovnako jedlé a chutné. Na dreve topoľov aj iných listnáčov a ihličnanov rastie v chladnejších mesiacoch plamienka topoľová (Flammulina populicola), ktorá má, naopak, veľmi krátke výtrusy, vďaka čomu sa dá dobre identifikovať pod mikroskopom.

.
.
Zdroj: Ján Červenka

Jej plodnice často koreňujú. Medzi druhy chránené zákonom patrí takisto v zime rastúca plamienka lúčna (Flammulina ononidis). Vyskytuje sa na lúkach v porastoch ihlice tŕnitej ( O n o n i s s p i n o s a ) , najmä na vápenatom podloží. Plamienka letná ( F l a m m u li n a f e n n a e ) sa objavuje najmä v teplejších mesiacoch. Pravdepodobne jej najviac chutí jaseňové drevo. Nezbiera sa, pretože je zákonom chránená.

.
.
Zdroj: Ján Červenka

Zdroj: Poľovníctvo a rybárstvo 1/2020/Mgr. JÁN ČERVENKA