Hubársrka sezóna. nám práve prebieha. Určite sa neviete dočkať keď nájdete rôzne druhy ,,dubákov,, kozákov, suchohríby, pečiarky a iné. A práve pečiarky sú tie, ktoré nám vedia naozaj pripraviť nepríjemné prekvapenie. Ľudia žiaľ často krát v lese zbierajú aj druhy o ktorých si mylne myslia, že sa jedná o jedlé a chutné druhy.
Ako príklad vám uvedieme dva druhy pečiarok a to pečiarku poľnú a pečiarku páchnucu, kde najčastejšie prichádza k omylu!
Pečiarka poľná
Klobúk/Plodnica: Klobúk má v priemere 50-120 mm, za mladi je takmer guľovitý, neskôr polguľovite klenutý, v dospelosti plochý, biely, niekedy jemne hnedasto šupinkatý, hodvábne vláknitý; okraj klobúka je najprv podvinutý, neskôr ostrý s útržkovitými zvyškami čiastočného vela.
Plodná časť: Lupene sú 3-10 mm široké, dosť husté, pri hlúbiku vykrojené, za mladi ružové, neskôr hnedočervenkasté a napokon čokoládovohnedé až hnedočierne.
Hlúbik: Hlúbik je 40-80 mm vysoký a 20-40 mm hrubý, valcovitý, na báze dakedy trochu zhrubnutý a na konci zahrotený, plný, biely, v dospelosti naspodku hnedastý, v hornej tretine má biely tenko blanitý prsteň, ktorý čoskoro mizne.
Dužina: Dužina je biela, na vzduchu jemne ružovie, v báze hlúbika býva oranžovožltá, vôňu a chuť má príjemnú.
Výtrusný prach: Výtrusný prach je čiernohnedý.
Ľudové názvy: pečiarka, petifrka, šampión, šampiňón, šampijonka, šajpánka, lajniak, pažitnica, pasenčorka, strništiarka, biela huba
Výskyt: Pečiarka poľná rastie od mája do novembra na poliach, lúkach, na kompostoch, v priekopách pri cestách a na podobných miestach. Je rozšírená v celom miernom pásme severnej i južnej pologule.
Význam: Je to výborná jedlá huba, vhodná do polievok i ako prísada k mäsitým jedlám. Z pečiarok rastúcich vo voľnej prírode je jednou z najchutnejších
