Niektorí extrémisti využívajú halucinogénnu muchotrávku pri výrobe rôznych prípravkov, iní však tvrdohlavo tvrdia, že pri jej konzumácii nič necítia, iba vnímajú všetky veci cez zelený závoj, hovorí Viliam Selko (na snímke), bývalý učiteľ z Lakšárskej Novej Vsi, vynikajúci amatérsky fotograf a vychýrený znalec húb. Dlhoročne sa venuje vplyvu muchotrávky na človeka.

Muchotrávka červená
Muchotrávka červená
Zdroj: SHUTTERSTOCK

V mnohých častiach sveta sa muchotrávka červená uplatnila v ľudovom liečiteľstve i šamanskej mágii. Okrem prírodných národov siahli po nej aj felčiari a mystici vo vyspelých starovekých civilizáciách na rôznych kontinentoch. Je to dôverne známa, akoby internacionálna huba. „U nás som sa stretol s vylúhovaním muchotrávky najmä v alkohole. Aj pri surovej konzumácii klobúka sa v literatúre uvádzajú zmeny vedomia a vnímavosti,“ upresňuje miestny bývalý učiteľ a vychýrený mykológ. Vysvetľuje, že muchotrávka červená obsahuje niekoľko jedov, z ktorých najznámejší je alkaloid muskarín.

Muchotrávka červená
Muchotrávka červená
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Izolovali ho v laboratóriu na sklonku 19. storočia. Keďže táto látka spomaľuje srdcovú činnosť, najmä kardiaci musia byť opatrní pri experimentoch a aplikáciách. „Najhodnotnejšie boli vraj najmä výrazne červeno sfarbené klobúky, z ktorých sa pripravoval špeciálny odvar s rôznym ochutením,“ listuje v starých receptároch Viliam Selko. Dozvedáme sa, že napríklad kočovní Koriaci, národ žijúci na Čukotke nepoznali pôvodne sortiment ani technológiu destilácie na výrobu alkoholu. Aby si však vyhodili z kopýtka „počas dlhých večerov“ zhromaždili si vopred aspoň halucinogénne rastliny a huby vrátane muchotrávky. Po ich konzumácii opätovne zachytávali a užívali aj svoj moč ako trúnok vlastnej výroby. Halucinogény sú aj po vylúčení z tela stále aktívne. Zásoby týchto výlučkov mali síce euforické a halucinogénne účinky, ale organizmus je proti vlastným látkam rezistentný. Preto si kontaminovaný moč lovci s obľubou vymieňali.

„Aj keď drogu z klobúkov muchotrávok používali rôzne národy, v Európe vynikali v extrémoch pri nadužívaní napríklad nespútaní Vikingovia,“ hovorí o muchotrávke červenej Viliam Selko, fotograf života ľudí a húb. Bojovníkom koncentrované zmesi slúžili nielen na to, aby sa dostali skôr do hrobu, ale pomáhali im najmä pri stimulovaní agresivity, zúrivosti, bezohľadnosti až šialenstva. Bol to zaručený dunihlav aj na prekonanie akých koľvek zábran v morálke. Normanskí nájazdníci sa neraz hubami predávkovali natoľko, že stratili súdnosť, ba akýkoľvek kontakt s realitou.

Muchotrávka červená
Muchotrávka červená
Zdroj: SHUTTERSTOCK

Pri zatemnených zmysloch nezriedka obrátili svoju zbraň dokonca proti spolubojovníkom vo vlastnom šíku. Nečudo, že muchotrávka nemá najlepšiu povesť. Dnes sa každé malé dieťa vystraší už len pri obrázku tohto zabijaka s úhľadným farebným dizajnom. Už oddávna našinci používali muchotrávku ako vynikajúci prostriedok na hubenie múch. Klobúk, na vrchnej strane posypaný cukrom, položili na tanier, kde vznikajúcu sladkú šťavu olizovali muchy a uhynuli.