Susedia Česi ich rozdeľujú na hnedo sfarbené kozáky a žltooranžovo až červeno sfarbené „křemenáče“, pre nás sú to všetko kozáky (Leccinum). Samozrejme, majú aj ľudové pomenovania. Napríklad v okolí Gelnice, Prešova či Kysaku „kozare“, na Gemeri „mäkkýše“ či v okolí Dolného Kubína „komprdy“. Tieto mykorízne huby spolužijú len s koreňmi niektorých druhov stromov, takže inde ako pod brezami, smrekmi, borovicami, dubmi, bukmi, lieskami, hrabmi a topoľmi ich nenájdeme.

Výrazným znakom je sfarbenie klobúka. Pozor však na vzácne odfarbené variety, ktoré môžu byť až úplne biele. Ďalším rozlišovacím znakom býva sfarbenie šupiniek na hlúbiku. Niekedy chýba tmavá farba kontrastujúca s bielym povrchom, no často sú šupinky hrdzavohnedé či čierne. A netreba zabúdať ani na farbu dužiny, ktorá sa po rozrezaní môže po nejakom čase meniť do zelenomodra, fialovočierna alebo ružova.

POD BREZOU
Kozák brezový (Leccinum scabrum), druh s hnedým klobúkom, rastie pod brezami. Voláme ho aj „brezák“ či „brezovec“. Jeho dužina po rozkrojení nikdy nemení farbu, a tak sa dá ľahko odlíšiť od podobných druhov. Šupinky na jeho hlúbiku sú tmavé, čím sa líši od podobného, taktiež pod brezou rastúceho kozáka sivohnedého (Leccinum cyaneobasileucum), ktorého dužina v báze hlúbika nápadne zelenie. Druhom so žltooranžovým klobúkom, ktorý rastie pod brezami, je kozák žltooranžový (Leccinum versipelle).

Kozák osikový
Kozák osikový
Zdroj: Ján Červenka

Jeho dužina po rozkrojení nápadne černie. Veľmi tmavý klobúk s vyblednutými zónami má kozák rozličnofarebný (Leccinum variicolor), vyskytujúci sa vo vlhkých brezinách. Spoznáme ho podľa zelenejúcej dužiny. Na podobných miestach rastie aj do biela sfarbený kozák biely (Leccinum niveum).

Autor: Ján Červenka