Maj úctu k&nbsp;prírode a&nbsp;nenos zbytočne domov plný košík neznámych húb, z&nbsp;ktorých sa nakoniec môžu vykľuť huby nejedlé či jedovaté.

Plodnice vyberaj zo substrátu celé, neodrezávaj ich. Pod povrchom pôdy sa môžu skrývať dôležité rozlišovacie znaky. Slušný hubár jamky po nazbieraných hubách zakryje lístím, aby podhubie zbytočne nevysychalo. Práve na podhubí sa tvoria zárodky plodníc.

Ukladaj do košíka

Huby zbieraj zásadne do košíka či inej pevnej a dostatočne prevzdušnenej nádoby. V&nbsp;taške sa aj pevnejšie huby môžu počas prepravy rozlámať či pomliaždiť. Zásadne ich nedávaj do igelitovej tašky, kde sa najmä v lete rýchlo znehodnocujú mikroorganizmami. V &nbsp;horúčavách sa baktérie rýchlo rozmnožujú, pričom vylučujú zdraviu škodlivé toxíny. V&nbsp;plodniciach húb sa navyše rozkladajú bielkoviny, podobne pri mäse.

Aj po vyčerpávajúcej vychádzke sa premôž a huby čo najrýchlejšie spracuj. Ak je úlovok veľký a nestíhaš spracovať všetky huby naraz, pevnejšie a&nbsp;trvanlivejšie druhy možno uložiť do chladničky, prípadne krátko predvariť a&nbsp;spracovať na druhý deň. Chlad pribrzdí aj larvy v znehodnocovaní húb. Prípadne môžeš nazbierané plodnice krátko predvariť, nechať vychladnúť a&nbsp;uložiť do chladničky na ďalšie spracovanie v&nbsp;priebehu nasledujúceho dňa.

Pri väčšine druhov húb nesmie trvať menej ako 15–20 minút. Tvrdšie huby, medzi ktoré patria podpňovky, kuriatka alebo hríby s&nbsp;modrejúcou dužinou, treba variť či dusiť až polhodinu, kým dostatočne nezmäknú. Len málo húb sa dá konzumovať aj v surovom stave. Patrí medzi ne napríklad rýdzik surovičkový (Lactarius volemus) alebo rôsolovec červený (Guepinia helvelloides).

Huby, ktoré nestihneš hneď spracovať, možeš zakonzervovať. Najjednoduchšou metódou konzervácie hríbovitých húb je sušenie. Mladšie plodnice rôznych druhov húb môžeš nakladať do octového nálevu a&nbsp;zavárať, prípadne zakvasovať. Obľúbené je zamrazovanie čerstvých plodníc. Tie sa odporúča predtým krátko predvariť a&nbsp;nechať odkvapkať. Zamrazené huby vydržia celú zimu.