Ušiak obrovský (Gyromitra gigas), alebo tiež ušiakovec, je súpútnikom obľúbených a vyhľadávaných smrčkov (Morchella) najmä v skorom jarnom období. Ušiak vtedy rastie v listnatých lesoch, predovšetkým pod hrabmi, dubmi a bukmi. Hoci sa môže zdať, že vyrastá priamo zo zeme, v skutočnosti rozkladá hlbšie zanorené odumreté kúsky dreva v hrabanke. Ušiaky majú nezameniteľný vzhľad. Na povrchu tróni plodnica, ktorá pripomína mozog so závitmi. Býva svetlo červenohnedá, v starobe tmavšia, s prevažne hnedými odtieňmi. Spodná hlúbiková časť je belavá až krémová. Plodnice zväčša dosahujú úctyhodné rozmery, aj keď v ríši húb nepatria medzi rekordérov. Vďaka impozantnému mäsitému vzhľadu, keď v lese práve nie je dostatok húb, sa priamo ponúka do košíka. Sú však ušiaky vôbec jedlé?

Ušiak obrovský.
Ušiak obrovský.
Zdroj: Viliam Ridzoň

V súčasnosti sa názory na to rozchádzajú. Niektoré staršie odborné pramene tvrdia, že ušiak obrovský patrí medzi neškodné jedlé huby, iné ho zasa považujú za podozrivý druh. Tomu sa netreba čudovať, keďže si ho možno ľahko pomýliť s podobným, lenže jedovatým ušiakom obyčajným (Gyromitra esculenta), ktorý rastie v rovnakom období, ale pod ihličnanmi, najmä v borovicových lesoch. No aj rizikový ušiak obyčajný sa v minulosti považoval za jedlý druh a je zarážajúce, že dokonca patril medzi huby, ktoré sa bežne predávali na trhu! Zaujímavý relikt tejto jeho pochybnej kariéry je dodnes pretrvávajúci vedecký názov „esculentus“, ktorý sa z latinčiny prekladá ako jedlý, požívateľný. V súčasnosti tento prívlastok pôsobí dosť zmätočne, keď hubu indikujeme ako jedovatú. Nuž, vidno, že s ušiakmi nie sú žarty. Treba sa mať pred nimi na pozore.

Archív PaR