Smrčky majú skrátka svoj vlastný harmonogram a nenechajú si od nikoho rozkazovať. Na to, aby vyrástli plodnice smrčkov a aby ich bolo dosť, musí mať podhubie bohatý zdroj živín. Nemenej dôležitý je vývin sklerócií, čo sú akési hrudkovité zhluky podhubia, ktoré dokážu prežiť nepriaznivé podmienky, v ich prípade tuhú zimu. Z týchto sklerócií sa na jar tvoria zárodky plodníc. Skleróciá sa však netvoria vždy. Potrebujú práve tie nepriaznivé podmienky. Ak žiadne nenastanú, musíme počítať so slabšou sezónou. Pri umelom pestovaní sa nepriaznivé podmienky dajú navodiť napríklad tak, že podhubie prechádza z výživnejšieho substrátu do chudobného. V ňom sa skleróciá vytvoria. Následne však musí byť zabezpečená aj teplota, pri ktorej sa z nich vyvíjajú zárodky. Inak sa môžu zdeformovať, prípadne zmrznúť alebo zoschnúť skôr, ako sa vyvinú do štádia plodníc.

Smrčok hybridný
Smrčok hybridný
Zdroj: Ján Červenka

Minulý rok sa sezóna smrčkovitých húb veľmi nevydarila. Dlhotrvajúce sucho prišlo v najnevhodnejšom čase. Hoci teplota stúpla na priaznivých desať stupňov, smrčky sa mohli vyvíjať len na niektorých zatienených miestach, kde sa udržali zvyšky vlahy z predchádzajúceho dažďa. Aby jarné huby dobehli zameškané, mali by v tejto sezóne vyrásť v hojnom počte. Čo sa týka vlhkosti pôdy, situácia je zatiaľ priaznivá, ani výkyvy teplôt nie sú výrazné. Čím dlhšie sa udrží stabilné počasie s občasnými zrážkami, tým dlhší čas majú smrčky na to, aby vytvorili čo najviac zárodkov plodníc. Ak nás opäť neprekvapí sucho, môžeme sa tešiť na bohatú úrodu. No ktovie, jarné huby a zvlášť smrčky vedia byť nevyspytateľné. 

Autor: Ján Červenka  PaR 4/2020