Pri čakaní na autobus v bratislavskom lesoparku mi zrak zablúdil k borovici. Spoza jej kmeňa čosi vytŕčalo. Podišiel som bližšie a zjavila sa mi nefalšovaná kučierka veľká (Sparassis crispa) – nie príliš známa, no skúsení hubári ju často zbierajú, lebo je to vynikajúca jedlá huba. Tvarom pripomína karfiol. Jej plodnice krémovej až okrovohnedastej farby majú príjemnú orieškovú chuť. Osvedčili sa do polievok, ale aj na vyprážanie. Čudujem sa, že sa na ňu nikto neulakomil na takejto frekventovanej promenáde.

Z lesa do múzea

Exemplár som poskytol do herbára Prírodovednému múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave. Kučierka veľká je baraňou hlavou západného Slovenska. Najviac sa jej darí v borovicových lesoch na Záhorí. Tento druh je viazaný na ihličnany, a hoci ju mnohí poznajú len z borín, predsa dokáže vyrásť aj pod severoamerickou duglaskou tisolistou (Pseudotsuga menziesii), ktorú u nás v niektorých pohoriach pestujú. Darí sa jej od augusta do októbra. Často na ňu náhodne natrafíme pri zbere suchohríbov hnedých či masliakov. Pri vkladaní do košíka ju treba dôkladne očistiť od pôdy či zrniek piesku, aby sa neznečistila ostatné huby.

kučierka veľká (Sparassis crispa)
kučierka veľká (Sparassis crispa)
Zdroj: Ján Červenka

Ako v záhradke

Hubár a spisovateľ Ján Majerník spomína vo svojej známej knihe Rastú! nález dvojkilogramového exemplára kučierky veľkej v záhorských borinách. Huba sa osvedčila na sušenie. Pri zbere ju vraj treba starostlivo odrezať a zapamätať si miesto nálezu. „O rok tam bude rásť opäť,“ ubezpečuje autor. Skutočne, ak ponecháte zopár konárikov, kučierka vám môže na pôvodnom mieste vyrásť ako pestovateľovi v lesnej záhradke dokonca počas jednej sezóny.

Ešte dve kučierky

Na Slovensku sa okrem bežnej baranej hlavy vzácne vyskytuje aj kučierka hladká (Sparassis laminosa). Rastie v listnatých lesoch na koreňoch dubov. Kučierka Nemcova (Sparassis nemecii) sa viaže zasa na jedle. A keďže je týchto drevín u nás čoraz menej, stáva sa zriedkavou hubou.

Rodinné tajomstvá

Podľa obyvateľov východného Slovenska, najmä oblasti Vihorlatu, Slanských či Volovských vrchov, je baraňou hlavou trúdnik klobúčkatý (Polyporus umbellatus). Presné náleziská pozoruhodnej, akoby monštruóznej huby so stovkami drobných klobúčikov, vyrastajúcich na jednom statnom, bohato rozkonárenom hlúbiku, sú stráženým rodinným tajomstvom, ktoré sa dedí z pokolenia na pokolenie. Telo trúdnika klobúčkatého vyrastá zo sklerócia, z hrboľatého čierneho zásobného útvaru pod zemou.

Rekordér

Stredoslovenskí hubári však už pod ľudovým názvom barania hlava vidia vatovec obrovský (Calvatia gigantea), veľkú bielu prášnicovitú hubu takmer guľovitého tvaru. Často figuruje v zoznamoch kapitálnych hubárskych úlovkov. Najväčší kus na Slovensku vraj našli roku 1977 v Hodruši-Hámroch. Gigant s priemerom 54 centimetrov vážil neuveriteľných 10 kilogramov.

Autor: Mgr. Ján Červenka