Pri čakaní na&nbsp;autobus v&nbsp;bratislavskom lesoparku mi zrak zablúdil k&nbsp;borovici. Spoza jej kmeňa čosi vytŕčalo. Podišiel som bližšie a&nbsp;zjavila sa mi nefalšovaná kučierka veľká (Sparassis crispa) – nie príliš známa, no skúsení hubári ju často zbierajú, lebo je to vynikajúca jedlá huba. Tvarom pripomína karfiol. Jej plodnice krémovej až okrovohnedastej farby majú príjemnú orieškovú chuť. Osvedčili sa do polievok, ale aj na vyprážanie. Čudujem sa, že sa na ňu nikto neulakomil na takejto frekventovanej promenáde.
Z&nbsp;lesa do&nbsp;múzea
Exemplár som poskytol do&nbsp;herbára Prírodovednému múzeu Slovenského národného múzea v&nbsp;Bratislave. Kučierka veľká je baraňou hlavou západného Slovenska. Najviac sa jej darí v&nbsp;borovicových lesoch na&nbsp;Záhorí. Tento druh je viazaný na&nbsp;ihličnany, a&nbsp;hoci ju mnohí poznajú len z&nbsp;borín, predsa dokáže vyrásť aj pod severoamerickou duglaskou tisolistou (Pseudotsuga menziesii), ktorú u&nbsp;nás v&nbsp;niektorých pohoriach pestujú. Darí sa jej od&nbsp;augusta do&nbsp;októbra. Často na&nbsp;ňu náhodne natrafíme pri zbere suchohríbov hnedých či masliakov. Pri vkladaní do&nbsp;košíka ju treba dôkladne očistiť od&nbsp;pôdy či zrniek piesku, aby sa neznečistila ostatné huby.

Ako v&nbsp;záhradke
Hubár a&nbsp;spisovateľ Ján Majerník spomína vo&nbsp;svojej známej knihe Rastú! nález dvojkilogramového exemplára kučierky veľkej v&nbsp;záhorských borinách. Huba sa osvedčila na&nbsp;sušenie. Pri zbere ju vraj treba starostlivo odrezať a&nbsp;zapamätať si miesto nálezu. „O&nbsp;rok tam bude rásť opäť,“ ubezpečuje autor. Skutočne, ak ponecháte zopár konárikov, kučierka vám môže na&nbsp;pôvodnom mieste vyrásť ako pestovateľovi v&nbsp;lesnej záhradke dokonca počas jednej sezóny.
Ešte dve kučierky
Na&nbsp;Slovensku sa okrem bežnej baranej hlavy vzácne vyskytuje aj kučierka hladká (Sparassis laminosa). Rastie v&nbsp;listnatých lesoch na&nbsp;koreňoch dubov. Kučierka Nemcova (Sparassis nemecii) sa viaže zasa na&nbsp;jedle. A&nbsp;keďže je týchto drevín u&nbsp;nás čoraz menej, stáva sa zriedkavou hubou.

Rodinné tajomstvá
Podľa obyvateľov východného Slovenska, najmä oblasti Vihorlatu, Slanských či Volovských vrchov, je baraňou hlavou trúdnik klobúčkatý (Polyporus umbellatus). Presné náleziská pozoruhodnej, akoby monštruóznej huby so&nbsp;stovkami drobných klobúčikov, vyrastajúcich na&nbsp;jednom statnom, bohato rozkonárenom hlúbiku, sú stráženým rodinným tajomstvom, ktoré sa dedí z&nbsp;pokolenia na&nbsp;pokolenie. Telo trúdnika klobúčkatého vyrastá zo&nbsp;sklerócia, z&nbsp;hrboľatého čierneho zásobného útvaru pod zemou.
Rekordér
Stredoslovenskí hubári však už pod ľudovým názvom barania hlava vidia vatovec obrovský (Calvatia gigantea), veľkú bielu prášnicovitú hubu takmer guľovitého tvaru. Často figuruje v&nbsp;zoznamoch kapitálnych hubárskych úlovkov. Najväčší kus na&nbsp;Slovensku vraj našli roku 1977&nbsp;v&nbsp;Hodruši-Hámroch. Gigant s priemerom 54 centimetrov vážil neuveriteľných 10 kilogramov. Autor: Mgr. Ján Červenka
&nbsp;