Kým na Slovensku je týchto stavačov ako šafranu, v Českej republike prežívajú renesanciu.

Plemeno veľký münsterlandský stavač má spoločných predkov s nemeckým dlhosrstým stavačom. „Keď roku 1878 stanovovali opis nemeckého dlhosrstého stavača, jedince s čierno-bielym sfarbením vylúčili, lebo to považovali za znak prikríženia anglického setra,“ načiera do histórie Miroslav Mareček, poradca Klubu chovateľov münsterlandských a dlhosrstých stavačov pri Slovenskom poľovníckom zväze. Výnimočné vlastnosti „vyradených“ psov však nezostali bez povšimnutia a roku 1919 vznikol pri nemeckom meste Münster Zväz na čistokrvný chov dlhosrstých čierno-bielych münsterlandských stavačov.

U nás

V predvojnovom Československu chovali veľké münsterlandské stavače väčšinou lesníci v česko-nemeckom pohraničí. Po druhej svetovej vojne plemeno u nás zaniklo a opätovne bolo importované až začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia. Od roku 1994 jeho chov na Slovensku riadi Klub chovateľov münsterlandských a dlhosrstých stavačov. V revíroch či na výstavách, žiaľ, veľké münsterlandy vidno len ojedinele. K skromnému záujmu o tieto psy prispieva najmä konkurencia iných osvedčených stavačov, nedostatok malej zveri v revíroch, ale tiež nízka informovanosť verejnosti o plemene. A hoci sa českí chovatelia boria s podobnými ťažkosťami, podľa M. Marečka ročne odchovajú štyridsať až päťdesiat šteniat. Veľké münsterlandské stavače popularizujú aj aktívnou účasťou na výstavách. Aby však neupadali pracovné vlohy plemena na úkor exteriéru, český klub stanovil tvrdé podmienky uchovnenia psov i súk.

Aký je

Veľký münsterlandský stavač patrí k elegantným poľovným psom s pevným, svalnatým telom a ušľachtilým výzorom. Pes dosahuje výšku v kohútiku šesťdesiat až šesťdesiatpäť centimetrov, suka o dva centimetre menej. Dlhá, priliehavá, čierno-biela srsť vytvára čierne platne, grošovanie alebo škvrny. Ide o všestranne upotrebiteľné plemeno so živým temperamentom, ktoré ochotne aportuje, obľubuje vodu, je otužilé, ostré, ale tiež učenlivé a ľahko ovládateľné. Vyniká najmä v práci po výstrele. Zároveň sa uplatňuje ako rodinný spoločník a spoľahlivý strážca domu.

Milovník výstav

Ľubomír Janečka zo Závodu pri Malackách svoje psy síce poľovne veľmi nevyužíva, zato mimoriadne rád ich prezentuje na výstavách. V minulosti choval nemeckého dlhosrstého stavača, s ktorým absolvoval päťdesiattri národných i medzinárodných kynologických po­du­jatí. Dnes má dvaapolročného veľkého münsterlandského stavača Tymiána od Nezdického potoka, aj ten má už za sebou desiatku výstav. „Tymiána vnímame predovšetkým ako rodinného miláčika,“ priznáva člen Poľovníckeho združenia Závod. Temperamentný psík, ktorého si ako šteňa doviezol od známej českej chovateľky, má na konte ocenenia Výborný 1, CAC, CACIB, BOB a Klubový víťaz za roky 2013 a 2014. Aj to je záslužná cesta, ako propagovať plemeno.

Chovná stanica

Naopak, Ján Šuchta z Michaloviec s veľkými münsterlandskými stavačmi často poľuje. A ako prišiel k tomuto plemenu? V okolí Karlových Varov si obstaral psa, ktorý neskôr dvakrát získal titul Šampión Slovenska. Po štyroch rokoch k nemu v Hradci Králové dokúpil sučku. Keď dvojica postupne zvládla všetky výstavy a náročné poľovné skúšky (od jesenných cez lesné, vodné až po farbiarske), požiadal o ich uchovnenie. V súčasnosti je J. Šuchta jediným majiteľom chovnej stanice veľkých münsterlandských stavačov na Slovensku. Veľkým prekvapením bol hneď prvý vrh, keď v novembri pred dvoma rokmi uzrelo svetlo sveta až trinásť šteniat! Vďaka intenzívnej pomoci chovateľa a jeho manželky sa podarilo všetky zachrániť. „Sučka sa prejavila ako vzorná matka, šteniatka úžasne opatrovala.“ Chovateľ sa zaujímal aj o ich ďalší osud, psíčatá nechcel zveriť hocikomu. Približne dve tretiny putovali ku kamarátom – poľovníkom z okolia, ďalšie k bežným majiteľom, napríklad do Bratislavy, a dokonca až na Cyprus. Jedného psíka a sučku si však ponechal. „Psík je už teraz špičkový.“

V revíri

Ján Šuchta je členom Poľovníckeho združenia Bažant Budkovce v okrese Michalovce a predsedom Poľovníckej spoločnosti Hubert. Pri dome zriadil dva samostatné koterce pre sučky aj psy, každý s rozmermi desať krát tri metre. No napriek tomu im denne dopraje v revíri dostatok pohybu. A aké má skúsenosti s týmto plemenom? „Sú to vynikajúci aportéri a vodári, neprekáža im ani chladná voda. Už ročný pes mi na poľovačke priniesol veľkého zajaca a ešte predtým z hustého porastu vytiahol ťažkého bažanta! Nádherné sú aj po exteriérovej stránke, najmä keď sa okúpu a vyčešú,“ hovorí kynológ. A takisto potvrdzuje, že veľký münsterlandský stavač sa ľahko učí, má rád deti a ostatných rodinných príslušníkov.

Slabé rozšírenie plemena u nás pripisuje tiež tomu, že poľovníci sa len málokedy s ním dostanú do kontaktu. „Aj ja som k veľkým münsterlandským stavačom prišiel iba náhodou cez kamarátov a známych. Na Slovensku šteňatá nikto neponúkal... A keď som napríklad môjho psíka prvý raz vystavoval v Košiciach, rozhodca si ho pomýlil s nemeckým dlhosrstým stavačom,“ dodáva.

Mária Inštitorisová