Ing. Miroslav Stanovský, CSc. je predsedom Klubu chovateľov českých fúzačov, podpredsedom Slovenského klubu chovateľov jazvečíkov, aktívne sa však podieľa na činnosti viacerých kynologických klubov. Zároveň je medzinárodným rozhodcom, ktorý posudzuje exteriér i prácu psov na všetkých typoch výstav u nás aj v zahraničí. Prednáša na Katedre aplikovanej zoológie a manažmentu zveri na Technickej univerzite vo Zvolene. Dlhé roky pôsobí aj v poľovníckej exekutíve, je prenášateľom a skúšobným komisárom OPK Zvolen. 

VNÍMAVÁ ASTA

Príbeh, ktorý nám priblížil, sa odohral koncom septembra, počasie vynikajúco prialo aj jelenej ruji.

„Do lesa nemám ďaleko, už na dvore som začul ozývať sa jelene. Zobral som so sebou sedemročnú všestrannú írsku seterku, ktorá bola v lese ako doma a od ktorej som nedávno odstavil šteňatá. Vybral som sa na miesto, kde som ráno nechal  zaľahnúť lovného jeleňa aj s jelenicami. Vietor bol dobrý, skúsená a dobre “opoľovaná” Astička ma sprevádzala na voľno, plne vnímala vážnosť situácie.

Na zvážnici pod pásom bukového zmladenia sme ostali stáť a pozorne počúvali. Praskol konárik a ozvalo sa slabé zamrmlanie jeleňa. Črieda zaľahnutá v páse zmladenia sa pohla mne vyhovujúcim smerom. Do rúbane postupne vychádzali jelenice a ako posledný za nimi jeleň. Bol to on, s ktorým som sa ráno na tomto mieste rozlúčil. Asi šesťročný obojstranný desatorák, vhodný na ulovenenie.

Ilustračné foto
Ilustračné foto
Zdroj: Archív PaR

Bolo rozhodnuté. Asi na osemdesiat metrov som zamieril a vystrelil na komoru. Jeleň značil ranu, ale nebolo to typické značenie, na aké som bol pri tomto kalibri zbrane a strelive zvyknutý. Jeleň odchádzal za jelenicami, na druhú ranu nebol. Celá črieda vošla znovu do pásu zmladenia, v ktorom celý deň odpočívala. Bolo úplné ticho. Rozmýšľal som, čo ďalej. S Astou sme našli nástrel s jasnočervenou farbou. Sledovali sme ju až do zmladenia.

Asta už absolvovala nejaké dohľadávky jeleníc, no jeleňa dohľadávala prvýkrát. Vedel som, že robím kynologický priestupok, no predpokladal som, že dohľadávka nebude veľmi náročná a že ju zvládne aj dobre zapracovaný stavač. Farbiarsky remeň som nemal, iba krátku vôdzku cez plece.

Prvý pás zmladenia sme prešli a stále bola možnosť sledovať farbu. Na Aste som videl zvýšený nepokoj, čo ma ubezpečilo, že ju môžem vypustiť na voľno. Prebehla rúbaň a zmizla v ďalšom páse zmladenia. Ostalo ticho, ktoré trvalo možno pätnásť minút. A zrazu sa objavila Asta. Celá šťastná mi svojím správaním dávala najavo, že našla a bola pri zveri. Treba poznamenať, že nebola hlásič, ale oznamovač, čo dokázala na všetkých skúškach, ktoré absolvovala. S očakávaním som sa vydal za ňou. Asi po dvesto krokoch sme došli k zhasnutému jeleňovi, ktorý mal síce zásah na komoru, no trochu nižšie. Celková dĺžka dohľadávky bola asi tristo metrov.

Čo dodať? Nechcem sa v žiadnom prípade dotknúť kvality prác našich farabiarov, sám s nimi poľujem, vážim si ich a venujem sa ich chovu, ale toto je dôkaz, že na krátke a menej náročné dohľadávky možno v prípade potreby použiť aj iné plemeno,” uzatvára sympatický poľovník.