Trpí váš pes? Naučte sa rozpoznať skrytú bolesť skôr, než bude neskoro

Psi majú v sebe zakorenené inštinkty, ktoré môžu spôsobovať, že bolesť nedávajú najavo tak, ako by sme to možno čakali. V divokej prírode je prejav slabosti (a teda aj bolesti) rizikom, ktoré môže zviera vystaviť nebezpečenstvu. Aj keď sa dnes naši miláčikovia pohybujú v bezpečí domova, tento obranný mechanizmus im zostal. 

Výsledkom je, že pes sa snaží vyzerať čo najviac „v poriadku“. Majiteľ si môže myslieť, že je všetko normálne, kým sa stav už neprejaví otvorene. Preto je nesmierne dôležité všímať si nepatrné signály v jeho správaní, ako aj fyzické prejavy, ktoré bývajú prvým varovným znakom zdravotného problému.

Jedným z najspoľahlivejších ukazovateľov zdravia psa je, ako sa správa v bežných situáciách. Ak dôjde k narušeniu zaužívaného rytmu, môže to znamenať fyzické nepohodlie. Psom, ktorí trpia bolesťou, môže chýbať chuť do jedla. Inokedy môžu mať problém dokončiť svoju bežnú prechádzku či prejavovať obvyklú radosť z hry. 

Niekedy uvidíte, že pes si ľahá alebo sadá opatrnejšie, neustále si oblizuje konkrétnu časť tela, či dokonca odmieta isté pohyby (napríklad skákanie na pohovku alebo do auta). K zmene správania patrí aj zjavná nevôľa nechať sa dotknúť v mieste, kde ho niečo bolí, a môže na to reagovať vyhýbaním sa kontaktu alebo dokonca zavrčaním.

Bolesť sa nemusí prejaviť len fyzickou nepohodou, ale aj psychickým rozpoložením. Pes, ktorý máva bežne priateľskú povahu, môže zrazu pôsobiť vystrašene alebo podráždene. 

Ďalším nenápadným príznakom je zvýšená nervozita alebo agresia v situáciách, keď by pes inak zostal pokojný. Váš veselý spoločník sa môže stiahnuť do úzadia, tráviť viac času v ústraní, prestane vyhľadávať ľudskú spoločnosť a má tendenciu reagovať neobvykle na hluk či dotyk.

Pokiaľ má pes bolesti pohybového aparátu, najvýraznejšie to spozorujeme v jeho chôdzi či postoji. Často môže kulhať, vyhýbať sa došľapu na postihnutú končatinu alebo si ju chráni. Pozorujte, ako pes drží chvost – niekedy ho môže mať neobvykle sklonený k zemi, prípadne stiahnutý medzi zadné nohy. 

Pri sedení alebo ležaní môžu byť jeho labky kŕčovito napnuté alebo si môže opakovane meniť polohy tak, akoby nevedel nájsť pohodlie. Ak sa pes vyhýba istým pohybom, odmieta bežné aktivity či spomaľuje tempo na prechádzke, určite je na mieste poradiť sa s veterinárom.

Zmeny výrazu tváre psa môžu byť jemné, ale veľmi výpovedné. Niektorí psi môžu začať častejšie žmurkať, prižmurovať oči alebo sa im rozšíria zrenice. V prípade, že ich niečo bolí, môžu mať napätý, ustráchaný výraz, s ušami stiahnutými k lebke. Keďže pes nevie slovne komunikovať svoju bolesť, jeho tvárové svaly a reč tela môžu často napovedať viac, než by sme predpokladali.

Akékoľvek neprirodzené zrýchlenie dychu, dlhodobé fučanie či krčovité dýchanie môžu signalizovať, že pes trpí. Niektorí psi môžu pri bolestiach jemne kňučať alebo vydávať tiché, netypické zvuky. 

Niekedy sa môžu nepokojne presúvať z miesta na miesto, akoby nevedeli nájsť polohu, v ktorej by sa cítili pohodlne. Hlasné kňučanie nemusí byť vždy prítomné – často sa pes snaží trpieť potichu, takže zmena dýchania je jedným z najspoľahlivejších ukazovateľov.

Základným a najdôležitejším krokom je odpozorovať, či sa tieto nenápadné signály vyskytujú dlhodobo alebo či sa kumulujú. Krátkodobá zmena nálady, únava či menší apetít môžu prameniť z bežnej únavy alebo zmeny prostredia. 

Ak ale spozorujete, že pes dlhodobo odmieta jedlo, správa sa apaticky, prestáva skákať na obľúbené miesto alebo sa vyhýba pohybu, treba urýchlene vyhľadať odbornú pomoc. Čím skôr sa podarí identifikovať a liečiť príčinu bolesti, tým menej rizík hrozí pre dlhodobé zdravie psa.