Mária Inštitorisová

V apríli sa obyčajne začína sezóna kliešťov, ktoré prenášajú viaceré ochorenia na človeka aj zvieratá. Druhá, miernejšia vlna prebieha v jeseni.

Na Slovensku žije približne dvadsať druhov kliešťov. Niektoré sa zdržiavajú v brlohoch zvierat alebo hniezdach vtákov, preto sa s nimi bežne nestretnete. Väčšiu šancu máte uvidieť kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus), pijaka lužného (Dermacentor reticulatus), pijaka stepného (Dermacentor marginatus) či kliešťa lužného (Haemaphysalis concinna). Riziko pre človeka však predstavuje najmä prvý z nich. Infikovaný kliešť obyčajný totiž môže prenášať kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu, anaplazmózu a ďalšie nákazlivé ochorenia. Tento článkonožec sa vyskytuje takmer všade na našom území do nadmorskej výšky okolo osemsto metrov. Darí sa mu v listnatých aj zmiešaných lesoch, parkoch, lesoparkoch, na cintorínoch, dokonca priamo v mestskej zeleni. Výnimka sú len vysokohorské oblasti, obrábané polia a vodné plochy. „Kliešť obyčajný sa v prírode vyskytuje po celý rok, ale aktivizuje sa až pri teplotách okolo päť až desať stupňov Celzia,“ uvádza nás do problematiky RNDr. Elena Kocianová, DrSc. z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Dodáva, že pre tohto parazita je dôležitá i dostatočná vlhkosť vzduchu. V tep­lom, ale suchom lete sa ukrýva do hrabanky. „Počas vlhkých dní sme však tieto kliešte našli aj pri tridsaťstupňových horúčavách,“ upresňuje odborníčka. Najvyšší výskyt parazitov všeobecne zaznamenávajú v apríli až júni. Druhá, miernejšia fáza nastáva v jeseni, pričom môže pretrvávať v závislosti od počasia až do začiatku decembra.

Kliešť obyčajný potrebuje na svoju existenciu hostiteľov, ktorými sú rôzne cicavce, plazy a vtáky. Napáda hlavne drobné cicavce, jašterice, ale aj vtáctvo zbierajúce potravu na zemi, napríklad drozdy, sýkorky či bažanty. Pre nymfy a dospelé kliešte sú však hlavným potravným zdrojom väčšie druhy poľovnej zveri. Kliešte majú niekoľko vývojových štádií, pričom každé z nich sa len raz napije krvi hostiteľa. Dospelá samička po dôkladnom nakŕmení a oplodnení kladie do vrchnej vrstvy pôdy vajíčka, ktoré sa po určitom čase premenia na šesťnohé larvy. Tie striehnu na trávnatom poraste alebo na povrchu hrabanky na spomenutých hostiteľov. Keď sa nacicajú krvi, na určité obdobie opäť zalezú do hrabanky. Potom metamorfujú na nymfy, ktoré už majú po štyri páry končatín. Nymfy znovu čakajú na hostiteľa, nakŕmia sa, opäť zalezú do úkrytu a metamorfujú buď na samčeka, alebo samičku. Pohlavne zrelé jedince už vyliezajú na steblá tráv alebo na konáriky kríkov do výšky približne 60 až 80 centimetrov. Striehnu tam na potenciálnu korisť s vystretým predným párom končatín, ktoré pripomínajú antény. Na ich konci majú zmyslový, takzvaný Hallerov orgán, ktorým vnímajú otrasy zeme, vlhkosť, pachy a zvuky. „Kliešte rozpoznajú blížiaceho sa hostiteľa aj na základe koncentrácie kysličníka uhličitého, ktorý vylučuje pri dýchaní.“ Otáčajú sa na stranu, odkiaľ obeť prichádza, a keď je blízko, spustia sa a zachytia na srsti, perí či na odeve. „Povera, že kliešte skáču na človeka alebo zviera zo stromov, je však nepravdivá!“ zdôrazňuje dok­torka E. Kocianová.

Ako sme spomenuli, infikované kliešte môžu na človeka prenášať viaceré nebezpečné ochorenia. Známa je najmä kliešťová encefalitída, čiže vírusový zápal mozgu a mozgových blán. Táto akútna nákaza centrálneho nervového systému sa prejavuje horúčkou, slabosťou, prudkými bolesťami hlavy. Ak postihne miechu, hrozí pacientovi ochrnutie horných končatín. Spoľahlivou ochranou proti kliešťovej encefalitíde je hlavne očkovanie, ktoré sa realizuje v troch dávkach podaných s niekoľkomesačným odstupom, a potom sa opakuje raz za tri roky. „Vakcinácia sa odporúča ľuďom, ktorí sa často pohybujú v prírode, teda aj poľovníkom, rybárom a hubárom. Kliešťová encefalitída sa však môže preniesť na človeka aj pitím surového kozieho mlieka z infikovaných zvierat. Vtedy vznikajú takzvané rodinné epidémie,“ upozorňuje parazitologička. Za najčastejšie sa vyskytujúce a vážne ochorenie vyvolané kliešťami sa považuje lymská borelióza, ktorú spôsobujú baktérie z rodu Borrelia. Aby sa infekcia u človeka rozvinula, kliešť musí byť pricicaný na koži aspoň 24 hodín. Prvé prejavy sa objavia o niekoľko dní až týždňov. Typický znak je migrujúca červená škvrna, ktorá sa najskôr ukáže na mieste, kde bol kliešť prisatý. Tá nebolí ani nesvrbí. Niekedy však borelióza prejde bez príznakov do chronického štádia. V takom prípade vystupujú do popredia zápaly kĺbov, šliach, kože, prípadne nervovej sústavy, srdca a iných vnútorných orgánov. Očkovacia látka proti borelióze zatiaľ neexistuje, chorobu však možno, najmä pri včasnom podchytení, liečiť antibiotikami. V ostatných rokoch vedci na Slovensku zistili aj výskyt anaplazmózy, ďalšej infekcie zo skupiny rickettsióz, čiže ochorení prenosných tiež kliešťami. Pôvodcom je baktéria Anaplasma phagocytophilum, ktorá poškodzuje biele kr­vin­ky, pričom znižuje ich obrannú funkciu. Pacient má horúčky, oslabený imunitný systém, trpí bolesťami hlavy a svalstva, nechutenstvom. V terapii sa používajú antibiotiká.

Pred odchodom do revíru sa oblečte a obujte tak, aby ste si chránili čo najväčšiu časť tela. Vhodné je aplikovať aj niektorý z akaricídnych prípravkov, ktorým si môžete nastriekať i šatstvo. Po návrate z prírody sa dôkladne poprezerajte od hlavy až po päty, je to najjednoduchší spôsob, ako predísť ochoreniu. Pricicaného kliešťa čo najskôr odstráňte z kože kývavými pohybmi. Pomôžte si pinzetou, v žiadnom prípade sa ho nedotýkajte holými rukami, aby ste sa neinfikovali. „Najlepšie je na odstránenie kliešťa použiť špeciálne pinzety, alebo aj pomôcku nazvanú systém ,kreditnej karty‘, ktorú si možno obstarať napríklad cez internet. Ide o špeciálnu kartičku so zárezmi, pomocou ktorej kliešťa podoberiete a vytiahnete bez rizika roztlačenia,“ hovorí Dr. Kocianová. Miesto, kde bol kliešť prichytený, vydezinfikujte bežným dezinfekčným prostriedkom.

Sezóna kliešťov

Výber pre vás