Svoj klub mali chovatelia duričov už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, v ére Československa. Zastrešoval plemená ako slovenský kopov, štajerský durič, alpský jazvečíkovitý durič a severské špice. Väčšina uvedených plemien sa postupne od klubu odčlenila. Nie že by tam boli zlé vzťahy, ale nadšenci si založili kluby pre každé plemeno zvlášť. V pôvodnom klube tak svojho času ostalo iba plemeno štajerský durič. „Začiatky neboli jednoduché, bolo obdobie, keď v klube evidovali dva chovné jedince tohto plemena.

Klub chovateľov duričov
Klub chovateľov duričov
Zdroj: JÚLIUS BUNDA, ARCHÍV KCHD

Dovoz, ako sa hovorí, novej krvi nebol taký jednoduchý ako teraz, keď sú na webe chovateľské stanice hľadaného plemena doslova z celého sveta. Nadšenci štajerského duriča sa však nevzdali. Vytrvali a dnes je toto plemeno v klube najviac zastúpené a teší sa obľube,“ konštatuje Július Bunda, súčasný predseda slovenského Klubu chovateľov duričov.