Írske červeno-biele setre (originálny názov plemena: Irish Red and White Setter) v 18. storočí choval celý rad významných írskych rodín. Od konca 19. storočia však tieto psy postupne upadali do zabudnutia. Príležitostne sa vyskytli zobrazené na olejomaľbách a erboch z uvedeného obdobia alebo ešte z dávnejších čias. Preto je pravdepodobné, že z počiatku sa chovali prevažne červeno-biele psy. Pokiaľ neprišli do módy červené psy, teda dlhú dobu boli typickými predstaviteľmi írskeho setra. Priaznivcom červeno-bielych psov sa s veľkým nasadením síl podarilo v sedemdesiatych rokoch minulého storočia takmer vymierajúce plemeno znova oživiť. V roku 1944 vznikol za účelom opatery tohto plemena nový klub a od roku 1970 vyvíja na tomto úsilie aj British Kennel Club.

Medzinárodná kynologická federácia (FCI) uznala 10. apríla 1989 „írskeho červeno-bieleho setra“ ako samostatné plemeno. Od írskych červených setrov, ktorých predkami boli tiež červeno-biele psy, sa vzhľadovo odlišujú kratším a silnejším telom, ako aj podstatne menším množstvom dlhej srsti a menej bujným osrstením.

Do rodiny, aj na lov

Všeobecne sa predpokladá, že k predkom írskych setrov patria červeno a oranžova sfarbení španiely z Bretónska, červeno-biely írsky španiel a tiež červeno-biely waleský springeršpaniel. Írsky červeno-biely seter sa nasadzoval najmä pri love snehulí horských v rozsiahlych močarinách západného Írska. Poľovníci v slabo osvetlenej jesenne sfarbenej krajine ľahšie rozoznali psov podľa veľkých bielych škvŕn na srsti.

Toto inteligentné, priateľské a čulé plemeno má v súčasnosti skôr status rodinného psa, ale aj teraz sa ešte nájdu majitelia, ktorý ho bežne v poľovníckej praxi aj využívajú.

Pozor na výchovu

Írsky červeno-biely seter je podobný írskemu setrovi, odlišuje sa od neho mohutnejšou postavou, širšou hlavou s hrboľom na temene. Má výborný ňuch, využíval sa na vystavovanie a prinášanie zveri. Toto energické plemeno je trocha svojhlavé. Preto potrebuje dôslednú a vyrovnanú výchovu. S deťmi a ostatnými psami obvykle írsky červeno-biely seter vychádza dobre. Tak ako írsky seter, aj tento jeho pokrvný príbuzný potrebuje dôkladnejší výcvik ako ostatné psy. Vycvičený seter sa však stane oddaným a verným spoločníkom. Jeho neviazané správanie a radosť zo života najmä v mladosti často sprevádzajú mnohé zranenia.

Na fotkách v našej fotogalérii, od Adama Simandela je Safir z Lukovských lánu.

Zdroj: www.fortunalibri, www.pointerseter-klub.sk