V prípade, že sa počas poľovačky pobijú psy, psovodi by mali predovšetkým zachovať pokoj. Situácia často vyzerá horšie, aká v skutočnosti je. Netreba prepadať panike a v žiadnom prípade bežať s krikom k psom, lebo to by ich v nežiaducom správaní ešte podporilo. Rozrušením človeka totiž narastá podráždenie psa. Boj psov sa tak dodatočne stupňuje.
Najlepšie je vzdialiť sa od bitkárov. Ak ale máme dojem, že život nášho psa je ohrozený, môžeme sa pokúsiť psy od seba oddeliť – nie však údermi vôdzkou ani kopancami, to by ich ešte viac rozohnilo. Počas zápasu býva hladina adrenalínu v krvi psov skutočne vysoká a posúva prah citlivosti. Navyše, údery či kopance môžu viesť k ich zraneniu bez toho, aby sme docielili želaný efekt.
Nemecká veterinárka, poľovníčka a chovateľka psov Heike Hesse považuje za najjednoduchší spôsob pritiahnutie škrtiaceho obojku, pokiaľ ho pes má nasadený, na taký dlhý čas, kým sa pes upokojí, aby nikoho neuhryzol. „Alternatívne možno nastriekať psom do hrtana dezodorant, ktorý sa zmestí do vrecka poľovníckeho výstroja. Pes lapá dych, začne kašlať a na boj ani nepomyslí. To je moment, keď môžeme psov od seba oddeliť…
Autorka: Zuzana Vyhnáliková
Viac sa dočítate v č. 9/2023 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo.
