Aké máte skúsenosti s dohľadávaním zveri pomocou tohto plemena?

Pavol Pôbiš
Pavol Pôbiš
Zdroj: Archív PB

Štajerské duriče už v dávnej minulosti dosahovali veľmi dobré výsledky pri dohľadávkach raticovej zveri. Na Slovensku však nemali dovolené absolvovať predbežné farbiarske skúšky duričov. Schválenie si presadil najskôr Klub chovateľov slovenských kopovov, nášmu klubu sa to podarilo až po niekoľkých rokoch. Ja som bol medzi prvými majiteľmi štajerských duričov, ktoré sa zúčastnili na farbiarskych skúškach. Uskutočnili sa pri Topoľčiankach na 24-hodinovej nepofarbenej stope.

A výsledok?

Do rána nám nasnežilo a natiahnutú vlečku približne po sto metroch prekrížili stopy diviakov. Môj psík Dan ich sledoval asi na desiatich metroch, prešiel vpravo i vľavo. Potom sa vrátil na založenú stopu, ktorú bez problémov vypracoval. Rozhodca jeho prácu celý čas bez slov pozoroval, nakoniec zastal, oprel sa o strom a skonštatoval: „Tak toto je pes!“ Skončili sme v druhej cene, prvenstvo nám uniklo len o vlások. Psík totiž dostal dvojku z disciplíny správanie sa pri zastrelenej zveri, ktorú síce nenačínal, ale predsa len trochu pošklbal.

Ďalší môj štajerák absolvoval predbežné farbiarske skúšky pri Čiernom Balogu. Medzi rozhodcami boli také kapacity, ako napríklad vtedajší predseda Klubu chovateľov farbiarov Karol Chvála či skúsený rozhodca Ján Surma. Vtedy sme dokonca zvíťazili. Aj takéto skúsenosti potvrdzujú, že štajerský durič je všestranné plemeno.

Podľa niektorých poľovníkov sa však na spoločných poľovačkách často ruve s ostatnými psami. Iní takéto tvrdenia odmietajú...

K tomuto vám uvediem vlastné postrehy: Ako som už minule povedal, momentálne mám dvoch psov. Starší na spoločných poľovačkách spoľahlivo pracuje, s inými psami nemá žiaden problém. Nejde s nimi do kontaktu ani vtedy, keď sa pri poranenom diviakovi naraz zbehnú viacerí. Ten druhý sa v podobnej situácii občas snaží dominovať, no podobné prejavy potláčam... Niektorým majiteľom sa páči, keď ich pes zastrašuje alebo dokonca útočí na iné psy, ale to je veľká chyba! Uvedené pokusy treba od začiatku tvrdo potláčať, aby nedochádzalo k bitkám. Obdobné ťažkosti mali napríklad vodiči jagdteriérov či kopovov, hoci po poľovnej stránke ide o veľmi dobré plemená. V povahách psov sú však značné rozdiely a je prirodzené, že keď štajeráka atakuje druhý pes, tak sa bude brániť. Ale opäť zopakujem, že chybu vždy treba hľadať v gazdovi!

(Pokračovanie na 2. strane)