Poľovníctvo a rybárstvo

V chrípkovom období sa mnohí majitelia obávajú, že toto ochorenie môže od nich chytiť aj ich štvornohý miláčik. Pes, tak isto ako mnohé iné zvieratá, môže ochorieť na rôzne respiračné ochorenia, laryngitídu a môže dokonca mať aj chrípku. Tá je však iná, na akú ochorenie človek. Chrípkové obdobie je tu a na človeka sa vírus nalepí, že ani nevie ako. Obávať sa ale nemusíte, pretože pes ju od vás nechytí. Je logické, že v domácnosti ľudí chorých na chrípku, možno nájsť pri výtere slizníc u psa vírusy ľudskej chrípky. To však neznamená, že spôsobí ochorenie zvieraťa. Psy ľudskou chrípkou netrpia.

Nebezpečenstvo číha na psy skôr v podobe posypovej soli, omrzlín či podchladení. V chladnom a vlhkom počasí, najmä s bohatou snehovou nádielkou v uliciach miest, je vhodné pri venčení psov venovať zvýšenú starostlivosť o labky a v niektorých prípadoch treba zvieratá i obliecť. Podchladenie spôsobené nedostatočným vysušením kožuchu sa prejaví napríklad sťaženým dýchaním, laryngitídou, či výtokom z očí. Soľ roztápa ľad a sneh, no je agresívna na psie labky. Posypová soľ môže psíkom spôsobiť vážne problémy. Vankúšiky môžu sčervenať, môže dôjsť k prasklinám medzi pazúrikmi, alebo priamo na vankúšikoch. Keďže koža praská, do rán sa môže zaniesť infekciu, keď si pes po návrate domov začne labky olizovať. Dôsledkom bývajú vtedy rôzne ekzémy, hnisavé kožné zápaly a nechuť k pohybu, nakoľko labky psa bolia.

Veterinári jednoznačne neodporúčajú venčiť psíkov na miestach, ktoré sú chemicky ošetrované. Keďže psíkovia nenosia topánky, tak ako my, treba ich labky jednoznačne chrániť. Ak môžete, nechajte psa kráčať po čistom snehu, mimo chodníka. Choďte sa prejsť do lesa alebo na lúku. Labky však tiež ošetrite, aby sa na srsti nezachytával sneh.

Predtým, než sa vyberiete na prechádzku, labky namažte špeciálnym krémom, sprejom, alebo lekárskou vazelínou. Po návrate domov umyte psíkovi nohy vlažnou vodou alebo čajom z dubovej kôry. Usušte ich a natrite špeciálnym krémom určeným na psie labky, alebo opäť vazelínou. Omrzliny psa ohrozujú najviac vtedy, ak jeho telo vychladne. Vnútorné orgány si automaticky žiadajú prívod krvi a tá sa z končatín presúva smerom do stredu tela. Psie uši, labky alebo chvost tak môžu byť nedostatočne zásobované krvou, až sa v tkanive môžu začať tvoriť ľadové kryštály a poškodiť tak tkanivo.

Najhoršie na omrzlinách je, že ich na prvý pohľad nemusíte odhaliť. Dávajte si pozor na príznaky ako bledo šedá koža, prípadne pokožka môže byť tvrdá a studená. Ťažko omrznuté pokožka môže nakoniec sčernieť a začať odpadávať. Podľa odborníkov sú však omrzliny psích labiek zriedkavé, no nie sú nepravdepodobné. Všetko závisí od prostredia, v ktorom žijú – či je pes zvyknutý na pobyt vonku, ale žije v byte - a od plemena.

Tepny zásobujúce vankúšiky krvou sú prepojené sieťou početných drobných žiliek. Celý systém funguje na princípe protiprúdového výmenníka tepla (funguje na princípe odovzdávania časti tepla – pozn. red.). Teplá krv sa dostane do labiek prostredníctvom tepien a vzhľadom na to, že tie sú úzko prepojené so žilkami, odkysličená krv sa postupne v systéme zohrieva a vracia sa späť, a teplá. Tento systém výmeny tepla zabraňuje ochladeniu tela a zaisťuje i to, aby sa do lebiek dostalo dostatočné množstvo teplej krvi.

Pes však musí mať zabezpečené pravidelný pohyb, aby sa jeho telo zohrialo. Ďalšou možnou závažnou komplikáciou v zime môže byť podchladenie, tzv. hypotermia. Riziko jej vzniku sa zvyšuje, ak pes trávi vonku príliš veľa času v chlade bez pohybu, prípadne prechladne.

Rovnako ohrozuje choré psy a veľmi mladé zvieratá. V miernych prípadoch sa pes začne triasť, uši a nohy mu chladnú. S pokračujúcou hypotermiou prvé príznaky depresie, letargia a slabosť. Ako sa stav zhoršuje, svaly stuhnú, spomalí sa dýchanie a tepová frekvencia, zviera nereaguje na podnety. Ťažká hypotermia je život ohrozujúca. V zime zvoľte radšej krátke častejšie prechádzky. Ak máte u psa podozrenie na podchladenie alebo omrzliny, navštívte ihneď veterinára.

Kabátik alebo svetrík nie je hanba. Niektoré psy, predovšetkým bytové psy alebo psy s krátkou srsťou, choré alebo chudé, môžu ľahko prechladnúť. Zvieratám tak v zime hrozí chrípka, zápal pľúc alebo močového mechúra. Neváhajte preto siahnuť po psom kabátiku. Pri výbere zvážte i to, či má oblek teplú vložku. Vkaždom prípade by zakryť hrudník. Ak zviera znáša zimu veľmi zle, voľte radšej kratšie a častejšie prechádzky. Ak chováte psa vonku, v prípade vysokých mrazov ho zoberte do tepla. V extrémne tuhých zimách odporúčajú veterinári vziať zvieratá do teplejších priestorov. Ak žije pes po celý rok vonku, k dispozícii by mal mať zateplenú búdu, ktorá by mala byť zaizolovaná, vyvýšená, otočená vchodom k juhu, mala by mať „predsieň" a závetrie, kde môže pes spať.

Rovnako by ste mali psovu prispôsobiť stravu. Pes žijúci vonku musí mať v zime dostatok stravy, pretože potrebuje viac energie na udržanie telesnej teploty. Zabudnite preto na diétne dni, psa by ste mali kŕmiť pravidelne každý deň. So zvyšovaním dávky o 15 – 20 % môžete pokojne začať už koncom jesene, aby mal pes v zime dostatok energie na proces termoregulácie.