Riziku bodnutia hmyzom sú vystavené hlavne šteňatá, ktoré zvedavo a s obľubou chytajú do papuľky všetko živé. No výnimkou nie sú ani dospelé jedince. Príznaky závisia od miesta vpichu, pri včelách od počtu žihadiel, ďalej od hmotnosti, zdravotného stavu a kondície samotného psíka. Zahŕňajú intenzívnu bolesť, lokálny opuch, prípadne infekciu ranky. A ako pacienta ošetriť? Včelie žihadlo ihneď vyberieme, lebo jedový aparát pracuje ešte aj po bodnutí a do podkožia uvoľňuje toxíny.

Osa, na rozdiel od včely, žihadlo vytiahne a nezanecháva ho vpichnuté. Ani sršeň nemá spätné háčiky, preto môže bodnúť opakovane. Pri slabšom poranení psíkovi doprajeme pokoj v chladnejšej miestnosti. Ak však zažil masívnejší útok hmyzu, bude potrebná aplikácia antihistaminík a infúzie, ktoré potlačia prejavy alergie. Silnú reakciu môžu vyvolať predovšetkým sršne. Opuch na hlave či hrdle tlačí na dýchacie cesty, čo môže viesť k uduseniu zvieraťa alebo k anafylaktickému šoku, ktorý sa končí uhynutím. Potrebné je preto čím skôr vyhľadať veterinára.

Stretnutia psa s ropuchou zelenou alebo ropuchou obyčajnou bývajú skôr nepríjemné ako nebezpečné. Tieto obojživelníky majú na povrchu tela žľazy, ktoré pri ohrození vylučujú látky dráždiace kožu a sliznice. Poskytujú im tak pasívnu ochranu pred predátormi. Pri zasiahnutí ústnej dutiny vidno na jazyku a slizniciach zvieraťa erózie, poleptané miesta a krvácaniny. Psík výrazne slintá, je nepokojný, pri opuchnutí tlamy mu hrozí udusenie.

Prvá pomoc spočíva v opláchnutí ústnej dutiny či postihnutej kože čistou vodou. Vhodné je tiež podať živočíšne uhlie, ktoré naviaže toxíny v tráviacom trakte. Ak sa stav zvieraťa zhoršuje, vyhľadáme odbornú pomoc. Požitie ropuchy alebo jej kože však môže psa usmrtiť v dôsledku zástavy srdca. Našťastie, ropuchy nie sú chutné, takže málokedy ich pes zožerie. V rámci prevencie naučíme už malé šteňa, aby si žaby nevšímalo.

V regiónoch do nadmorskej výšky približne tisíc metrov sa v blízkosti vôd a močiarov zdržiava užovka obojková, ktorú spoznáme podľa dvoch svetlých polmesiačikov za hlavou.

Do nadmorskej výšky približne tisíc metrov sa v&nbsp;blízkosti vôd a&nbsp;močiarov zdržiava užovka obojková, ktorú spoznáme podľa dvoch svetlých polmesiačikov za hlavou. Na suchších miestach sa zvykne slniť užovka hladká. Hoci nie sú jedovaté, poranenie spôsobené ich uhryznutím neradno podceňovať. Ranu treba dôkladne vyčistiť a&nbsp;dezinfikovať. Had má totiž na zuboch rôzne baktérie a&nbsp;iné choroboplodné zárodky, preto je lepšie psíkovi podať aj antibiotiká.

Na Slovensku žije v&nbsp;prírode jediný jedovatý had – vretenica severná, inak nazývaná zmija. Zdržiava sa v&nbsp;oblastiach s&nbsp;nadmorskou výškou od 400&nbsp;do 2&nbsp;000&nbsp;metrov. Je odolná proti chladnému počasiu. Často sa vyhrieva na rúbaniskách a&nbsp;slnečných stráňach, ale ukrýva sa aj pod kameňmi na vlhkých miestach. Dospelé samce merajú do 60&nbsp;centimetrov, sú sivé alebo sivohnedé s&nbsp;čiernou kľukatou čiarou na chrbte. Samice dorastajú do 70&nbsp;centimetrov, na chrbte bývajú žltkasté až červenohnedé s&nbsp; tmavohnedou kľukatou kresbou. Spoľahlivým rozlišovacím znakom vretenice je štrbinová vertikálna zrenica. Užovky ju majú okrúhlu. Dá sa rozoznať už z&nbsp;dvoch metrov, ale pri útoku si to sotva všimneme. Vretenica, ale ani iné hady na psa zbytočne neútočia. Reflexne sa bráni, ak ju prekvapí alebo pristúpi. 

Vtedy pes bolestivo zaskučí, zľakne sa a&nbsp;odskočí. Na postihnutom mieste zvyčajne vidno dva body po vpichu hadích zubov, ktoré sú od seba vzdialené asi centimeter. Niekedy je bod len jeden, prípadne žiaden. Ďalší vývoj zdravotného stavu zvieraťa závisí predovšetkým od jeho veku, hmotnosti a&nbsp;imunity, ako aj od množstva a&nbsp;sily hadieho jedu a&nbsp;miesta uhryznutia. Život ohrozujúce býva zranenie v&nbsp;oblasti hlavy, krku, hrudníka a&nbsp;brucha, ale had najčastejšie psa uhryzne do končatiny. Prvými klinickými príznakmi sú bolesť a&nbsp;opuch postihnutého miesta. Jed spôsobuje rozpad krviniek i&nbsp;tkaniva a&nbsp;keďže má neurotoxický účinok, objavujú sa kŕče, zášklby svalstva, tras, vracanie, ťažkosti s&nbsp;dýchaním a&nbsp;činnosťou srdca, strata vedomia. Situácia sa môže skončiť až uhynutím psíka. Prvá pomoc po uhryznutí vretenicou spočíva v&nbsp;znížení aktivity psa na minimum, aby sa jed nešíril do celého tela. Pri uhryznutí do končatiny ranu opatrne vyčistite, dezinfikujte (napríklad ajatínom) a&nbsp;nad miesto poranenia jemne založte sťahujúci obväz. Prekrvenie znížite aj priložením chladného obkladu. Potrebné je čím skôr vyhľadať veterinára, ktorý nasadí antihistaminiká a&nbsp;antibiotiká. Ak sa príznaky otravy neprejavia do pol hodiny, vretenica jed nepoužila a&nbsp;vtedy hovoríme o&nbsp;takzvanom suchom uhryznutí.

Čo robiť, keď psovi skríži cestu hmyz alebo jedovatý had?

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Čo robiť, keď psovi skríži cestu hmyz alebo jedovatý had?

Súvisiace články

Máte podozrenie, že je vás pes dehydratovaný? Takto mu pomôžete!

Silní spoločníci: 10 psov, ktoré vás ochránia na prechádzke lesom

Ideálni makači: TU je 10 psov, ktorých ľahko vycvičíte

Ako správne zoznámiť psov? Rady, ktoré budete potrebovať!

Má pasívne fajčenie vplyv na domáce zvieratá? Fajčiari, čítajte!

Je váš pes príliš ustráchaný? TENTO postup z neho urobí odvážneho chlpáča!

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás