Zrak: Psy prichádzajú na svet slepé a hluchá, zrak aj sluch sa formuje medzi 9. až 14. dňom. Anatomická stavba psieho oka je odlišná od stavby oka človeka. Z toho dôvodu vznikali i nesprávne závery, že pes je nočným zvieraťom. Je dokázané, že sa s istotou pohybuje v šere. V úplnej tme ale nevidí. Pri dennom svetle vidí slabšie ako človek. Tieto závery si môžeme odvodiť z anatomickej stavby psieho oka: každé oko psa má oddelené zorné pole, nemá na sietnici takzvanú žltú škvrnu. Z týchto podkladov sa usudzuje, že pes vidí vo dne slabšie než človek, u psa prevládajú na sietnici bunky citlivé na svetlo, takzvané tyčinky, nad bunkami citlivými na farby, nazývanými čapíky. Bunky citlivé na svetlo - tyčinky uľahčujú videnie v šere. Preto pes vidí v šere lepšie než človek.

Doterajšími pokusmi bolo zistené, že v hustom šere okolo 22. hodiny rozlišoval človek posunky na vzdialenosť 8 m a pes na vzdialenosť 22 m. Pri dennom svetle je hranica viditeľnosti nepohyblivých predmetov u psa 300 m, pohyblivých predmetov do vzdialenosti 700 m. V úplnej tme v uzavretej miestnosti pes nevidí.

Ilustračná fotografia
Ilustračná fotografia
Zdroj: Daniel Hrežík

Sluch: Sluch je rovnako ako čuch u psa vysoko vyvinutý. Jeho citlivosť je oproti človeku mnohonásobne vyššia. Pes zachytí zvuk, ktorý prichádza zo 4x väčšej vzdialenosti, ako by to zachytil človek. Tiež perfektne odhadnú, z ktorej strany zvuk prichádza. Pre príjem zvuku sluchovým orgánom je najdôležitejšia jeho výška. Tá závisí od kmitočtu, tj. počtu vzdušných nárazov na ušný bubienok za sekundu. Čím je kmitov viac, tím je zvuk vyšší. Človek vníma výšku zvuku od 16 do 20 000 kmitov za sekundu. Trénovaný pes je schopný vnímať zvuk do výšky 90 000 kmitov za sekundu. Túto vlastnosť možno s úspechom využiť pri výcviku, keď pes reaguje na rôzne odtiene alebo zvuky, ktoré ľudské ucho nevníma. Pri praktickom využití psa, napríklad v strážnej službe, ovládame psa zvukmi, ktoré človek registruje omnoho neskôr alebo vôbec nie.

Pokračovanie je na 2. strane.