Keďže malá zver sa z revírov vytráca, niektoré psie disciplíny, ako je napríklad pokoj pred zverou, sa cvičia veľmi ťažko. „Kým bolo zajacov neúrekom, pes sám od seba prišiel na to, čo sa mu oplatí robiť a čo nie,“ vysvetľuje predseda kynologickej komisie OPK a OkO SPZ vo Zvolene Ing. Miroslav Stanovský, CSc., ktorý prednáša poľovnícku kynológiu na Technickej univerzite vo Zvolene. Dodáva, že nedostatok zveri pri výcviku v súčasnosti kompenzujú moderné pomôcky. „Sú to napríklad elektronické obojky, ktorými môžem dať psovi aj na diaľku mierny impulz, aby zajaca neduril.“ Užitočný je tiež navigačný systém GPS, ktorý pozostáva z vysielača upevneného na obojku psa a prijímača v rukách vodiča. Ak sa durič alebo farbiar príliš vzdialia a nedokážu sa vrátiť, GPS lokalizuje miesto ich výskytu. Aj nové elastické vodidlá sú praktickejšie ako tie klasické. „Pracovať s farbiarom na koženej farbiarskej šnúre v hustom poraste alebo podraste bola priam kalvária. Dnes máme síce drahé, ale pružné vodidlá, ktoré sa v poraste ‚plazia‘ ako had, pričom sa nezachytia o žiadnu prekážku.“ Výcvik už tradične zjednodušujú aj píšťalky a mnoho iných pomôcok, všetky však treba vedieť správne používať. Inak si psa pokazíte!

Ilustračná foto
Ilustračná foto
Zdroj: Adam Simandel (FotoStory A.S.)

Zver

Poľovníci často použí­vajú pri výcviku malú zver chovanú v komorovacom zariadení. Pes však na ňu nereaguje tak dobre ako na voľne žijúcu zver. Príčinou môže byť, okrem iného, aj ľudský pach, ktorý ostáva na perí či srsti. „Keď vypustím psa, aby dohľadal napríklad bažanta, neviem, či väčšmi vníma pach zveri, alebo registruje pach mojej ruky, ktorý v ňom vyvoláva podmienený reflex,“ hovorí odborník. Pri manipulácii so zverou preto odporúča vyhnúť sa priamemu kontaktu – debničku vonku vyložiť, otvoriť a nechať, aby zver sama vyšla. Z tohto hľadiska je ľahší výcvik plemien určených na dohľadávanie raticovej zveri, keďže jej stavy sú v niektorých regiónoch vysoké až nadpriemerné. No tu sa zase črtá iný problém – obnova zmlúv o užívaní poľovných revírov. „Mnohí z nás, čo denne pracujeme so psami a sme odkázaní na revír, sa obávame budúcnosti. Ak zmluvu obnoví človek, ktorý nedrukuje kynológii, tak mám smolu. Do cudzích priestorov si nemôžem bez súhlasu vlastníka zobrať psa ani pušku,“ zamýšľa sa M. Stanovský.

Arisa, Nemecký stavač
Arisa, Nemecký stavač
Zdroj: Ivan Štvrtecký

Cvičiteľ

Výcvik psa dá každému človeku zabrať. Od cvičiteľa si vyžaduje pravidelný režim, trénuje sa totiž denne bez ohľadu na počasie. Ak sa rozhodnete pre takúto činnosť, mali by ste oplývať trpezlivosťou a vyrovnanou povahou. Psík vás totiž veľakrát nadchne a poteší, ale neraz aj sklame. V druhom prípade však hľadajte chybu len v sebe! Kto sa nevie dokonale ovládať, či dokonca je cholerik, radšej by sa na podobnú dráhu nemal púšťať. „Poznám ľudí, ktorí si o sebe myslia, že sú dobrí cvičitelia. Dva mesiace so psom trénujú, niekam sa už dostanú a potom zrazu vybuchnú, čím zmaria celú svoju prácu a musia začať odznova. Ak prídem domov nervózny a neviem sa koncentrovať, tak psa radšej na vodidlo neberiem,“ upozorňuje pedagóg. To isté platí, ak sa človek vráti napríklad z krčmy. „Keďže mám rád aj včely, psov k nim tak trochu prirovnávam. Ak ste podráždený a priblížite sa k úľom, počítajte s tým, že včely vás dobodajú.“

Ilustračná foto
Ilustračná foto
Zdroj: Adam Simandel ( Fotostory A.S.)

Mierny nátlak

Skôr ako začnete s výcvikom, preštudujte si odbornú literatúru a poraďte sa so skúseným cvičiteľom. Vyhnete sa tak zbytočným chybám a sklamaniu. „Uvediem typický príklad: Šteňaťu hádžete na dvore rôzne hračky, loptičky, konáriky či kozlíky, ktoré s veľkou radosťou prináša a doslova si vyžaduje, aby ste mu ich opäť hodili. Po čase nadobudnete pocit, že jesenné skúšky stavačov spojené s disciplínou spoločná poľovačka, a teda s vystavením a prinášaním zveri, máte ‚vo vrecku‘. Ale mýlite sa! Skúšky neraz prebiehajú už v auguste a ak pes behá po strnisku pri 35 stupňoch Celzia, čoskoro sa upachtí. Po dvadsiatich minútach ulovíte štyriapolkilového zajaca, ktorého má stavač priniesť. Žiadnou silou ani spôsobom ho však nedonútite, aby zver vzal do papule. To znamená, že pri výcviku ste sa dopustili tej najväčšej chyby, keď ste zvolili takzvanú hravú metódu!“ konštatuje inžinier Stanovský. Dopĺňa, že vždy je vhodnejšia kombinácia hry s miernym nátlakom na psa, čím dosiahnete splnenie povelu. Nemeckí kynológovia používajú na takýto výcvik špeciálne stoly. Cvičiteľ postaví psa na stôl, kde ho fixuje pomocou kovovej „šibenice“. Pod obojkom, cez krk, brucho, slabiny a medzi prstami prednej končatiny vedie šnúru, ktorej voľný koniec drží v ruke. Zavelí Aport! a šnúru potiahne, čím psovi navodí miernu bolesť. „Ale nejde o žiadne trýznenie! Je to podnet na uchopenie predloženého kozlíka do tlamy. Ukážky spomenutej metódy predvádzali aj na Slovensku a teraz podľa nej postupujú mnohí majitelia. Aj ja som si ten stôl odfotografoval a o dva dni som už na ňom cvičil psa. Je to vynikajúca vec!“

Welsh Springer Spaniel
Welsh Springer Spaniel
Zdroj: Marianna Rajská

Časté chyby

Každá skupina poľovných plemien má špecifiká a pri výcviku si vyžaduje osobitý prístup. Mladým jazvečíkom či iným brlohárom môže uškodiť napríklad to, že sa príliš skoro dostanú do kontaktu s líškou. Skúsená šelma im ľahko ublíži a šteňa získa rešpekt. Do brlohu preto vpúšťajte psy až po dosiahnutí prvého roku. Výnimkou sú jagdteriéry, prípadne iné rané plemená, pri ktorých možno začať s poľovníckym výcvikom o niečo skôr. „Pes má poznať prostredie brlohu, nesmie mať z neho strach, ale do prvého roku sa mu vnútri nesmie stať nič zlé! Neskôr môžem postupne voliť výcvik spojený s priamym kontaktom s líškou.“ Podobné pravidlo platí aj pri duričoch. Mladého psa nikdy nedávajte do oplôtka na prvý raz, na diviaka by reagoval veľmi tvrdo, razantne a na svoju neopatrnosť by ľahko doplatil. Niektorí poľovníci zase posielajú do oplôtka neskúseného psa spolu so zapracovaným, od ktorého sa má priučiť kontaktu s diviačou zverou. „Považujem to za maximálne nevhodný spôsob výcviku! Mladý pes v prítomnosti staršieho kamaráta ochotne pracuje, ale ak staršieho nechám vonku a k diviakovi pustím mladého, ten stratí záujem o prácu. Chýba mu parťák,“ hovorí M. Stanovský.  Aj výcvik stavačov má viesť k samostatnosti. Ak máte napríklad suku, ktorá vynikajúco pracuje v poli a predpokladáte, že jej deväťmesačné šteňa od matky odpozerá priestranné hľadanie, opäť sa mýlite. Keď dáte suku na vodidlo, mladý psík prestane behať. Čiže musí zistiť, že má pracovať sám. Účinným nástrojom je, samozrejme, pochvala. Niekto používa rôzne maškrty, kúsky mäsa či granuly. Iní chvália iba slovne a pohladením. V každom prípade pes rýchlo zistí, čo robí dobre a čo nie.

Ilustračná foto
Ilustračná foto
Zdroj: archív klubu

Hlasitosť

Je to vloha, s ktorou sa pes narodí a ktorú si cení nejeden poľovník. Veľa špičkových cvičiteľov síce dokáže zo psov urobiť hlásičov, ale tie podľa M. Stanovského v neznámom prostredí často zlyhajú. Ako príklad uvádza vlaňajší Memoriál Karla Podhájskeho, na ktorom sa zúčastnil aj český fúzač Car z Jedlové strouhy pod vedením Ing. Františka Paluša. Pes, známy ako stopercentný hlásič, však na memoriáli buď nemal svoj deň, alebo zver nehlásil z iného dôvodu. „Práca hlásiča je síce krásna vlastnosť, veď pes sa pri dohľadanom kuse ozýva takým spôsobom, že človeku až naskakujú zimomriavky na chrbte, ale nie vždy to vyjde. Na druhej strane, v lokalitách s výskytom vlkov ich hlásič nechtiac privoláva k sebe. A šelmy si so psom poradia za pár minút.“ Ale aj v revíroch bez podobného rizika sa bežne stáva, že pes prebehne o dve doliny ďalej a jeho hlas už nezachytíte. Spoľahlivejší je preto oznamovač, ktorý sa od nájdenej zveri vráti a dá vám najavo, že ju našiel.

Skúšky psov
Skúšky psov
Zdroj: Marianna Rajská

Bojazlivosť

Pri poľovných plemenách sa bojazlivosť posudzuje ako veľmi negatívna vlastnosť. Takýto pes často reaguje príliš citlivo na výstrel. A hoci vynikajúco hľadá zver, len čo padne výstrel, s prácou okamžite končí. V lepšom prípade sa poľovníkovi nalepí na päty a viac sa od neho nepohne, v horšom ujde. Niekedy dokonca tak spanikári, že sa už nenájde. Keďže bojazlivosť je geneticky silno fixovaná, na skúškach by bolo potrebné dôkladne overiť všetky vrodené vlohy psov vrátane odvahy. Jedince, ktoré takéto požiadavky nespĺňajú, je lepšie darovať nepoľovníkovi. Mnohí majitelia sa dopúšťajú chyby, ak pred psom prvý raz vystrelia zo zbrane až po dosiahnutí prvého roku života. Na podobné momenty ich treba pripravovať skôr, pričom nemusí ísť len o výstrel. „Ak sa napríklad šteňa motká na dvore, tak v jeho blízkosti buchnem doskou. Bolo by však nezodpovedné ísť s mladým psíkom na strelnicu, kde zaznie aj dvetisíc rán za popoludnie! Na streľbu treba psíka zvykať postupne. Som presvedčený, že aj pri šteňati so slabšou nervovou sústavou, respektíve s určitou vlohou pre bojazlivosť sa vyhnem problémom, ak s ním začnem odmalička trénovať,“ uzatvára Ing. Miroslav Stanovský, CSc.

Zdroj: PaR 2013