Dôležitou zásadou pri podávaní kostí  je kŕmenie psa len surovými kosťami. Tepelne opracované – či už varené, pečené alebo grilované sú sami o sebe potencionálnym zdrojom rizík. Sú totiž tvrdé, krehké, lámavé s ostrými okrajmi, čím sa môžu zapichnúť v niektorej časti tráviaceho ústrojenstva. Okrem toho tepelným spracovaným sa znižuje ich nutričná využiteľnosť. Preto, ak sa rozhodneme rozšíriť stravu o kosti, podávame ich vždy len v surovom stave, najlepšie s časťami svaloviny, upozornuje MVDr. Pavol Zubrický, MVDr. S. Zubrická

Avšak aj pri surových kostiach je potrebné zostať obozretný – okrem iného vyberať tvarovo a veľkostne vhodné kosti adekvátne pre konkrétneho psa. Zohľadňujeme veľkosť psa, jeho vek, pomery v ústnej dutine atď.

NEVHODNÉ KOSTI
Existujú však typy kostí, ktorým je lepšie sa vyhnúť. Patria k nim napr. stavce. Sú  priveľmi tvrdé a tvarovo nevhodné, psy ich majú tendenciu hltať v celku, čím môže nastať napr. upchatie pažeráku. Takisto nevhodné bez ohľadu na vek a veľkosť psa sú  kosti z moriek, či králikov. Vyhýbame sa aj kostiam zo starých zvierat, nakoľko sú silne mineralizované, tým pádom tvrdšie a krehké s tendenciou štiepenia. Naopak k vyhovujúcim kostiam patria veľké teľacie a bravčové kosti (napr. stehenné kosti, rebrá)  dostatočne obalené svalovinou. Pes ich nedokáže prehrýzť ani prehltnúť, avšak ich ohrýzanie je prospešné pre zdravú funkciu zubov a ďasien, výživnú hodnotu a v neposlednom rade aj zamestnanie psa.

Pri kŕmení kosťami dodržiavame nielen vyššie spomenuté zásady, ale dôležité je neprekročiť aj samotné množstvo podávaných kostí. Ich zvýšený príjem môže spôsobiť stavy od jednoduchšej zápchy až po komplikované pomery vyžadujúce chirurgické riešenie. Pri psoch kŕmených granulami je pri občasnom podaní kostí potrebná obzvlášť zvýšená opatrnosť. Aj najmenšie zaváhanie môže spôsobovať dietetické problémy. Pri kŕmení (ale aj po nakŕmení!) obzvlášť viacerých jedincov sa odporúča zachovať pokoj a kľud pri žraní. V prípade konkurenčného vzťahu ich pri tomto úkone oddeliť, aby nemali tendenciu žrať rýchlo a hltavo.

Zdravotné komplikácie po nevhodnom podaní kostí sú prezentované celou škálou klinických príznakov počínajúc slinením, kašľom, nevoľnosťou, nauzeou, vracaním, bolestivosťou, hnačkou, zápchou atď. Môžu spôsobiť zakliesnenie alebo zapichnutie v celej dĺžke tráviaceho traktu, v ťažkých prípadoch až perforáciu steny orgánov gastrointestinálneho aparátu s následným výlevom tekutiny z GIT do telových dutín, vyvolaním sepsy a následnej smrti. Prekŕmenie kosťami je pri veľkých a gigantických plemenách predispozíciou pre dilatáciu a následnú torziu žalúdka. Najčastejšie však ich zvýšený príjem spôsobuje obstipáciu (zápchu). Dlhodobo neriešené zápchy môžu vyústiť až do megakolonu, zdôraznuje MVDr. Pavol Zubrický, MVDr. S. Zubrická. 

Pridávanie kostí k psej strave má svoje opodstatnenie, no pred ich podávaním musí mať majiteľ dostatok vedomostí z tejto oblasti. Ak sa napriek obozretnosti vyskytnú niektoré z typických, ale niekedy aj nešpecifických príznakov, je potrebné včas vyhľadať lekársku pomoc a vždy upozorniť na túto skutočnosť. Skorým riešením problému sa dá predísť mnohých následným zdravotným komplikáciám.