Starí Egypťania mali krokodílieho boha Sobeka, preto chovali v zajatí tisíce krokodílov, aby ich mohli po smrti odborne mumifikovať v rámci obety. Archeológovia nedávno potvrdili, že Egypťania krokodíly lovili, aby udržali pri živote toto šialenstvo. Vedcov vo Francúzsku šokovalo, keď počas pitvy na jednej z krokodílích múmií, ktorú vystavovali v Lyonskom múzeu, objavili masívnu zlomeninu lebky. Bol to prvý dôkaz, ktorý potvrdil lov týchto voľne žijúcich zvierat za účelom obetovania a následnej mumifikácie.

Levy mali v starovekom Egypte silné postavenie, pretože ich považovali za najimpozantnejšieho lovca vo voľnej prírode a večný symbol nebezpečenstva a ochrany. Faraóni sa zúčastňovali lovov na levy, aby preukázali vlastnú nadradenosť, vrátane Amenhotepa III., ktorý počas prvej dekády vlády zabil najmenej 102 levov. Počas archeologického vykopávok v Saqqare v novembri 2019, tím archeológov objavil päť múmií levov, pravdepodobne mláďat vo veku osem mesiacov. Našli ich spolu so širokým sortimentom drevených a bronzových sôch mačiek a iných mumifikovaných zvierat, vrátane hadov a plazov.

Kult vtáka ibis zasväteného bohovi múdrosti Thothovi bol rozšírený počas rímskej a ptolemaiovskej éry. Podrobný výskum zistil, že všetky egyptské múmie tohto vtáka vznikli v období medzi rokmi 450 a 250 pred Kristom. Už len samotné množstvo mumifikovaných vtákov je neuveriteľné. Archeologické vykopávky v Saqqare odhalili takmer 500-tisíc kusov. V katakombách Tuna el-Gebel pre zmenu odhalili ďalšie štyri milióny múmií vtáka ibisa. Mumifikácia zahŕňala pitvanie a vysychanie. Krk a hlavu vtáka ohli dozadu a pritlačili späť na telo, potom ho ponorili do dechtu a nakoniec pevne zavinuli do bielizne. Po splnení obradných účelov mumifikované telá vložili do hlinených hrncov, drevených rakiev a sarkofágov.

Egypťania boli určite „mačací ľudia“, pretože ich mumifikovali ako náboženské obete vo veľkých množstvách. V katakombách náleziska v Saqqare vedci našli tisíce mačacích múmií. Počas mumifikácie nechali ich telá vyschnúť, potom ich obalili pôdou, bahnom alebo iným typom lepkavého materiálu. Mačky zvyčajne mumifikovali v sede s končatinami zloženými vedľa tela. Plátno, ktorými ich telá omotali často obsahovalo prepracované, dekoratívne vzory. Mačacie múmie uložili do malých bronzových alebo drevených sarkofágov. Tie najdrahšie ozdobili rysmi tváre, ktoré namaľovali čiernou farbou. Archeológovia tiež našli niekoľko múmií mačiek, ktoré mali v tele malé mačiatka alebo ich plody.

Jednou z najzaujímavejších zvieracích múmií, aké archeológovia našli, bola múmia gazely egyptskej kráľovnej. Zviera pripravili na večný posmrtný život s približne rovnakým extravagantným zaobchádzaním ako ktoréhokoľvek iného člena starodávnej kráľovskej rodiny. Gazela odprevadila kráľovnú na miesto posledného odpočinku okolo roku 945 p.n.l, oblečená v modrej zdobenej bielizni a v ručne vyrobenej drevenej rakve pokrytej hrubou vrstvou alabastru. Po smrti zvieraťu vnútorné orgány vrátili späť do tela a naplnili jemným pieskom, ktorý pomohol zachovať pôvodný tvar. Mnohí historici si myslia, že gazela patrila Isetemkheb D - egyptskej kráľovnej, ktorá žila okolo rokov 1070-945 pred Kristom. Múmiu gazely s rakvou nájdete v Egyptskom múzeu v Káhire.