Vysnívaná riaditeľka
Ako tínedžerka robila Júlia Hanuliaková dobrovoľníčku pre Slobodu zvierat a chodievala na protesty Greenpeace. Po absolvovaní vysokoškolského štúdia architektúry na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave odišla do Spojených štátov, kde sa pred dvadsiatimi rokmi začala venovať zoo dizajnu. Založila si firmu ZOO Design so sídlom v tamojšom meste Seattle. Tvrdí, že sa architektonicky podieľala na projektoch pre zoologické záhrady v USA aj Európe. V Amerike napríklad vraj spolupracovala na projekte resocializácie šimpanzov, ktoré použila na vedecké účely aj americká NASA.
„Budovali sme pre ne vily, každá je asi pre päťdesiat šimpanzov a sú spojené s rozsiahlymi výbehmi,“ opisovala pre PLUS 7 DNÍ túto prácu krátko po vymenovaní do funkcie riaditeľky bratislavskej zoo.
V Kanade zasa podľa vlastných slov robila napríklad na projekte s prírodnými kanálmi pre gorily alebo spolupracovala s tamojšou vládou na vytváraní stredísk pre množenie divých sobov. V estónskom Tallinne vraj pred piatimi rokmi pracovala na návrhoch údolia tigrov amurských. Vraj, vraj, vraj…
Tallin: výlet na náklady zoo
Spoluprácu uvádzanú v životopise pani Hanuliakovej viacerí popierajú, respektíve ju potvrdzujú, ale v oveľa, oveľa menšom rozsahu, než to vyzerá podľa jej prezentácie vlastnej kariéry.
„Žiaľ, narazili sme na problémy,“ uviedol riaditeľ tallinskej zoologickej záhrady Tiit Maran. Júlia Hanuliaková podľa neho síce bola veľmi nápomocná v počiatočnej fáze projektu tropického dažďového pralesa, ale potom sa ich cesty rozišli. A nie v najlepšom.
„Neskôr som Júliu pozval, aby mi pomohla s návrhom ambiciózneho plánu tigrieho údolia,“ spomína s tým, že ich predstavy sa líšili a na údolí pre tigre sa nepodieľala. Vôbec. Dojem, ktorý zanechala, rozhodne nemá odporúčací charakter. Do Tallinu totiž neskôr prišla na výlet s rodinou. Cestovné náklady si chcela dať preplatiť v tamojšej zoo...
„Tallinnská zoologická záhrada isteže nebola schopná pokryť jej cestovné náklady. Naša spolupráca sa preto skončila,“ spomína Tiit Maran.
