Keď sa na nás vrhne malé šteniatko, považujeme to za milé a rozkošné, no ako pes rastie, učíme ho poslušnosti. Okrem iného aj tomu, aby nás nezvalil medzi dverami a správal sa takpovediac rozumnejšie. Vyčítať však psovi, že na nás vyskočí, niekedy nie je na mieste. Viete, prečo to vlastne robí?
Radosť
Stačí jeden pohľad a je zrejmé, že ide o prejav náklonnosti. Pes radostne nevyskočí na niekoho, koho nemá rád. Prejavuje svoje city a dáva ich najavo práve takouto rečou tela pri stretnutí ráno, na obed aj večer. Hocikedy.
Pavol Pôbiš je výcvikárom Klubu chovateľov duričov, štajerské duriče chová viac než 30 rokov. Popri tom mal aj slovenského kopova, s ktorým bol takisto spokojný, ale od začiatku mu učarovalo práve toto plemeno.
