Plamienka driemavá (Tyto alba) je asi najohrozenejšou sovou na Slovensku. V minulosti bežne hniezdili na družstvách a kostolných vežiach, ale na obe miesta sú často dávané zábrany proti vletu vtáctva. Už z popisu vyplýva prostredie, v ktorom táto sova žije, teda najmä v južných nížinných a pahorkatinných oblastiach Slovenska.

Výrik obyčajný (Otus scops) je jedinou našou sťahovavou sovou, ktorá k nám dolieta v apríli. Jej hlavným zdrojom potravy je hmyz, hlavne väčšie druhy, ako kobylky, koníky, chrobáky a iné. U nás sa vyskytuje iba v južnej časti Slovenska, pričom obľubuje najmä riedko zarastené teplé lesy, ktoré sa striedajú s lúkami, ale aj staré sady a parky. Meno dostal podľa toho, že sa podobá na výra svojimi “uškami”. Je však omnoho menší a sfarbením viac pripomína kôru. V posledných rokoch sme zaznamenali výskyt aj priamo v Bratislave.

Výr skalný (Bubo bubo) je najväčšou sovou nielen u nás, ale na celom svete. Napriek tomu, že sa volá skalný, mnohokrát hniezdi na stromoch a dokonca aj na zemi. Má však veľmi rád aj skalné bralá a kameňolomy. Hniezdi aj priamo v Bratislave. Zaujímavosťou je napr. to, že jeho obľúbenou potravou sú ježkovia. Po nemecky sa výr povie Uhu, čo napovedá tomu, ako sa ozýva: “Úhu”

Kuvičok vrabčí (Glaucidium passerinum) je našou najmenšou sovou, ktorá je veľká asi ako vrabec. Od toho je odvodený aj jej názov. Obľubuje najmä staré ihličnaté a zmiešané lesy, a teda hniezdi viac na severe. Potravou sú rôzne vtáčiky až do veľkosti jeho samého. Na prítomnosť tohto druhu často upozorňujú spevavce, ktoré vykrikujú okolo tejto milej sovičky.

Kuvik obyčajný (Athene noctua) je opäť takou našou nížinnou sovou. V minulosti tiež obýval najmä povaly poľnohospodárskych budov a staré kostolné veže, ale v poslednej dobe je mierne na ústupe. Vidieť ho môžeme aj cez deň, pretože sa veľmi rád vyhrieva za komínom alebo na štíte strechy. Pri tomto druhu je potrebné spomenúť aj jeho hlas. Hovorí sa, že kuvik prináša smrť. Toto prirovnanie je veľmi dávne, z čias bez elektriny. Po smrti člena rodiny sa totiž na noc umiestnili zapálené sviečky, ktorých svetlo lákalo hmyz a následne kuviky. Tieto zvykli neďaleko takéhoto miesta kuvikať. Aj tento druh bol v minulých rokoch zaznamenaný v Bratislave.

Sova obyčajná (Strix aluco) je asi náš najbežnejší druh, ktorý u nás obýva skoro každý les. Typická je svojimi čiernymi očami a zaujímavé je pri nej to, že máme dve formy, sivú a hnedú, čo môže súvisieť čiastočne s dĺžkou snehovej pokrývky. Sivé formy sú skôr na miestach, kde je táto pokrývka dlhšie.

Sova dlhochvostá (Strix uralensis) je po výrovi skalnom našou najväčšou sovou a Slovensko je vlastne na východnom okraji jej rozšírenia. Pri tomto druhu treba spomenúť jej nebojácnosť, ktorá sa prejavuje najmä pri obrane hniezda. Dokáže napadnúť dokonca aj človeka v jej blízkosti a ornitológovia, ktorí sa rozhodnú skontrolovať búdky, si musia nasadiť obranné štíty, aby im so svojimi pazúrmi neublížila. Sovu dlhochvostú je možno často pozorovať aj počas bežného dňa. Žije v starých bučinách severovýchodne od Bratislavy.

Myšiarka ušatá (Asio otus) je bežným druhom sovy, ktorá sa stále častejšie usídľuje v mestách. Mláďatá sa po vyletení z hniezda dožadujú potravy nepríjemným pískaním, ktoré ľuďom žijúcim v jej okolí zvykne vadiť. Toto trvá približne dva týždne a radíme iba vydržať. Z okolia im určite pozbierajú množstvo hlodavcov. Tento druh hniezdi v nížinných a stredných polohách v otvorenej krajine, najmä vo vetrolamoch, remízkach, stromoradiach či hájoch. Na hniezdenie využíva staré hniezda krkavcovitých vtákov. V zimnom období sa u nás vyskytuje vo väčších počtoch, najmä počas zím s veľkou snehovou pokrývkou, pod ktorou nedokážu uloviť potravu. V zime sa zdržujú aj vo väčších kŕdľoch a schovávajú sa najmä na ihličnatých drevinách. Blízko Bratislavy je známe “nocovisko” napríklad v Gabčíkove.

Myšiarka močiarna (Asio flammeus) je u nás nepravidelným hniezdičom, ale pravidelným zimným hosťom. Hlavne počas tuhých zím je možné vidieť ju v poľnohospodárskej krajine. Ak u nás hniezdi, tak si vyberá otvorenú krajinu s močiarmi, často v blízkosti rybníkov a vodných plôch. Hniezdi na zemi. Opäť ide o jeden z mála druhov, ktoré je možné zahliadnuť aj cez deň. Môže to súvisieť s jej severskou domovinou, kde je polárny deň a jedince nemajú veľmi na výber. Známe nocovisko tohto druhu je napríklad v prírodnej rezervácii Žitavský luh.

Pôtik kapcavý (Aegiolius funereus) hniezdi najmä v horských ihličnatých a zmiešaných lesoch a na hniezdenie využíva hlavne dutiny po tesároch. Je to veľmi nenápadná sovička so sivým závojom a nádherným slovenským menom.

Na Slovensku žije 10 druhov sov a my vám ich teraz predstavíme!

Výber pre vás