Marianna Rajská

Belianska jaskyňa je jedinou verejnosti prístupnou jaskyňou v Tatrách. Nachádza sa na svahu Belianskych Tatier nad Tatranskou Kotlinou a patrí medzi prvé jaskyne v Európe, v ktorej sa zaviedlo elektrické svetlo. Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 890 m a je prístupný serpentínovým chodníkom z Tatranskej kotliny pričom treba prekonať výškový rozdiel 122 m. V súčasnosti vedie prehliadka jaskyne po trase dlhej 1370 m (trvanie prehliadky 70 minút). Vstupné časti jaskyne poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia. Na dlhé roky však zostali utajené. Vstupný otvor opätovne našli L. Gulden a zlatokop Fabry v roku 1826. Už v roku 1896 sa v jaskynných priestoroch svietilo a elektrický prúd do jaskyne dodávala elektráreň postavená na potoku Biela. Za jeden deň boli povolené iba tri návštevy. Sprievodca však musel jaskyňu otvoriť aj vtedy, keď mal len jedného zákazníka. Súčasných návštevníkov upútajú predovšetkým sintrové vodopády, pagodovité stalagmity i viaceré jazierka. Jaskyňa sa úspešne využíva aj na&nbsp;klimatoterapiu. V priestore s dobrou akustikou, ktorý sa nazýva "Hudobná sieň", sa každoročne v auguste konajú&nbsp;koncerty reprodukovanej hudby.

Súčasťou prehliadky Bojnického zámku je aj návšteva prírodnej Bojnickej jaskyne nachádzajúcej sa v travertínovej kope, na ktorej je zámok postavený. Jaskyňa má priemer 22 metrov a výšku 6 metrov. Rozprestiera sa 26 metrov pod úrovňou štvrtého nádvoria so studňou. Jaskyňa vznikla účinkom atmosférických zrážok vody, ktorá sem vtekala kráterom a vonkajšími puklinami do stredu travertínovej kopy. Voda travertín rozrušovala a odplavovala. Vytvorila tak terajší kruhový priestor jaskyne s výzdobou na stenách. V jaskyni sa nachádzajú dve jazierka (hlboké 8 až 12 m), ktoré sú pravdepodobne spojené s inými v ďalších podzemných priestoroch, na ktoré je táto travertínová kopa bohatá.Zdroj: Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice

Na južnom okraji obce Bystrá pod južnými svahmi Nízkych Tatier sa nachádza vchod do Bystrianskej jaskyne. Tvorí ju Stará a Nová jaskyňa s celkovou dĺžkou vyše 3 000 m. Vchod do Starej jaskyne poznajú miestni obyvatelia od nepamäti. Jej prieskum sa začal v roku 1923. Sústredil sa najmä na priepasť Peklo, cez ktorú jaskyniari v roku 1926 zostúpili do Novej jaskyne. Najkrajším priestorom jaskyne je Klenotnica. Jaskyňu bez elektrického osvetlenia sprístupnili v roku 1939. Súčasná prehliadková trasa má dĺžku 580 m a prehliadka trvá 45 minút. V jednej z jej častí, v tzv. Spodnej partizánskej sieni sa úspešne aplikuje liečenie chorôb dýchacieho ústrojenstva pomocou speleoterapie.

Demänovská jaskyňa slobody je súčasťou obrovského podzemného krasového systému v Demänovskej doline pod Nízkymi Tatrami. Má jedinečnú kvapľovú výzdobu, ktorá ju radí medzi najkrajšie jaskyne v Európe. Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 870 m a je prístupný serpentínovým chodníkom z parkoviska, pričom treba prekonať výškový rozdiel 67 m (asi 10 minút). Celková dĺžka jej chodieb je vyše 8 400 m, z toho sa dodnes podarilo zamerať 7 624 m. Návštevníci jaskyne majú k dispozícii dve prehliadkové trasy, dlhšia meria 2 150 m (trvanie prehliadky 100 minút), kratšia 1 150 m (trvanie prehliadky 60 minút). V Demänovskej jaskyni slobody sa nachádza množstvo rozšírených priestorov – siení a dómov s prekrásnou sintrovou výzdobou. Najväčší je Veľký dóm s rozmermi 75 m, 45 m a 65 m. Okrem úsekov podzemného riečiska Demänovky môžu návštevníci jaskyne na prehliadkových trasách vidieť aj jaskyňové jazierka. Veľké jazero dosahuje obdivuhodnú dĺžku 52 m, hlboké je 7 m. V Demänovskej jaskyni slobody je po celý rok pomerne stála&nbsp;teplota 6,1 až 7,0 °C. Vysoká relatívna vlhkosť vzduchu (94 až 99 %) je vhodná na speleoterapeutické využitie. Úspešne sa tu liečia choroby dýchacích ciest a alergie.

Na pravej strane Demänovskej doliny a pod severnými svahmi Nízkych Tatier sa nachádza ďalšia verejnosti prístupná jaskyňa –&nbsp;Demänovská ľadová jaskyňa. Atraktívna a turistami vyhľadávaná ľadová jaskyňa je jednou z prvých známych jaskýň na svete. Jaskyňa, ktorá bola známa už v stredoveku, je po Dobšinskej ľadovej jaskyni v Slovenskom raji druhá najväčšia svojho druhu na Slovensku. Hoci prvý záznam o nej pochádza už z roku 1299, sprístupnili ju až v osemdesiatych rokoch 19. storočia. Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 840 m, asi 90 m nad dnom doliny. Je prístupný serpentínovým chodníkom z parkoviska. Je vytvorená v štyroch poschodiach s celkovou dĺžkou takmer 2,5 km. Z&nbsp;&nbsp;jaskynných chodieb zaradili 850 m do prehliadkovej trasy (trvanie prehliadky 45 minút). Jej ľadová výplň vznikla pravdepodobne pred 400 až 500 rokmi. Demänovská ľadová jaskyňa je známa nálezmi&nbsp;kostí medveďa jaskynného, ktoré ľudia v 18. storočí považovali sa dračie pozostatky a podľa toho ju nazývali&nbsp;„Dračia jaskyňa“. V jaskyni žije&nbsp;desať druhov netopierov.&nbsp;&nbsp;Očarujúco pôsobí najmä jej spodná časť s&nbsp;ľadovými kvapľami&nbsp;a&nbsp;vodopádmi. K Demänovskej ľadovej jaskyni vedie i&nbsp;náučný chodník.

Dobšinská ľadová jaskyňa, ležiaca v Slovenskom raji,&nbsp;&nbsp;patrí svojou dĺžkou a hĺbkou k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe. Nikde mimo alpskej oblasti sa v Európe nenachádza toľko ľadu s hrúbkou miestami väčšou ako 25 m. Vďaka svojmu významu a unikátnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jej vchod, nazývaný aj „Ľadová diera“, sa nachádza pod vrchom Duča (1 141 m) na severnej strane planiny Hanesová a je umiestnený v nadmorskej výške 971 m. Treba k nemu vystúpiť serpentínovým chodníkom s prevýšením 130 m z osady Dobšinská ľadová jaskyňa. Dĺžka prehliadkovej trasy s prevýšením 43 m je 515 m a jej absolvovanie trvá približne 30 minút. Jaskyňu objavil v roku 1870 banský inžinier E. Ruffini a už o rok ju miestni nadšenci sprístupnili verejnosti. V roku 1882 sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. Navštívilo ju viacero významných osobností, okrem iných aj bulharský cár a srbský kráľ. V roku 1890 sa vo Veľkej sieni konal koncert na počesť Karola Ľudovíta Habsburského. V minulosti sa v jaskyni organizovalo letné korčuľovanie.

Gombasecká jaskyňa, ktorá sa preslávila mimoriadne tenkými sintrovými brčkami, sa nachádza na západnom úpätí Silickej planiny v Slovenskom krase. Vďaka svojmu významu a výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jej vchod sa nachádza v nadmorskej výške 250 m, asi 11 m nad Čiernou vyvieračkou. Dĺžka prehliadkovej trasy s prevýšením 43 m je 530 m a jej absolvovanie trvá približne 30 minút. Objavili ju v roku 1951 rožňavskí jaskyniari, ktorí do nej prenikli cez Čiernu vyvieračku. Jaskyňa vznikla krasovým rozpúšťaním vápenca a eróznou činnosťou podzemného Čierneho potoka, ktorý priteká zo Silickej ľadnice. Najvzácnejšiu výzdobu tvoria tenké sintrové brčká, ktoré miestami dosahujú dĺžku až 3 m. Vyskytujú sa tu aj iné formy stalaktitov a stalagmitov, ako aj rôzne sintrové kôry. Zaujímavá je priestranná Mramorová sieň, ktorej kužeľovité stalagmity pripomínajú tropické mraveniská. V roku 1968 začali v Gombaseckej jaskyni ako v prvej jaskyni na Slovensku využívať&nbsp;speleoterapiu&nbsp;na liečbu predovšetkým respiračných chorôb.

Harmanecká jaskyňa sa nachádza vo Veľkej Fatre a návštevníka očarí bohatou snehobielou kvapľovou výzdobou, rozsiahlymi dómami, mohutnými nástennými vodopádmi a jazierkami. Vstupný priestor nazývaný Izbica je známy odpradávna, keď počas zlého počasia poskytoval úkryt lesným robotníkom. V roku 1932 objavili jej ďalšie pokračovanie a v roku 1950 ju sprístupnili verejnosti. Prehliadková trasa meria 1 020 m a jej absolvovanie trvá približne 60 minút. Dodnes jaskyniari objavili 2 763 m jaskynných chodieb. Jaskyňa sa vyznačuje mohutnými dómami, komínmi a priepasťami. Najkrajšou výzdobou vyniká&nbsp;Biely dóm&nbsp;a&nbsp;Klenotnica. Vďaka snehobielemu sfarbeniu sa nazýva aj&nbsp;„Biela jaskyňa“.

"Pýcha Gemera" jaskyňa&nbsp;Domica, ktorá ponúka i turistami vyhľadávanú a atraktívnu plavbu vo svojich podzemných priestoroch, leží v juhozápadnej časti Slovenského krasu na Silickej planine. Vďaka svojmu významu a unikátnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Vchod do jaskyne leží v nadmorskej výške 339 m. Návštevníci jaskyne majú k dispozícii dve prehliadkové trasy, dlhšia meria 1 180 m (trvanie prehliadky 60 minút), kratšia 780 m (trvanie prehliadky 45 minút). Súčasťou prehliadky je i plavba člnom po podzemnom toku Styx. Hoci ju objavili v roku 1926, verejnosti ju sprístupnili až v roku 1932. Domica je typická najmä veľkými priestrannými dómami – známy je napríklad Majkov dóm s kaskádovými jazierkami nazývanými Rímske kúpele. Vyniká bohatou kvapľovou výzdobou, ktorej dominujú kaskádové jazierka, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. Nachádza sa tu až 16 druhov netopierov, asi 1500 kusov. Pre prirodzenú krásu jaskyňu Domica využili aj filmári na&nbsp;nakrúcanie filmovej verzie&nbsp;slávnej rozprávky Pavla Dobšinského&nbsp;Soľ nad zlato. Jaskyňa je súčasťou väčšieho jaskynného systému s jaskyňou Baradla na maďarskom území v celkovej dĺžke asi 25 km.

Jedinou verejnosti prístupnou jaskyňou juhozápadného Slovenska je jaskyňa Driny nachádzajúca sa v Malých Karpatoch neďaleko prekrásneho Smolenického zámku. Jaskyňa puklinového typu, ktorú objavili v roku 1930, má bohatú kvapľovú výzdobu. Dosahuje dĺžku 680 m. Návštevníci môžu jej krásu obdivovať na prehliadkovej trase dlhej 450 m. Trvanie prehliadky jaskyne je 35 minút. Osobitnú pozornosť si zaslúžia kvapľové záclony s pozoruhodným zúbkovým lemovaním. Najkrajší krasový útvar v jaskyni dostal výstižný názov Slonie uši.

Jaskyňa mŕtvych netopierov&nbsp;&nbsp;v&nbsp;Nízkych Tatrách&nbsp;dostala svoj názov od&nbsp;&nbsp;nálezov veľkého množstva&nbsp;netopierích kostičiek, starých asi 6000 rokov. Je sprístupnená speologickou vodcovskou činnosťou vo viacerých trasách&nbsp;pre náročných&nbsp;ako&nbsp;aj menej náročnejších turistov. V jaskyni je veľmi silné prúdenie vzduchu a teplota len niekoľko stupňov nad bodom mrazu.

Na východnom okraji Slovenského krasu sa nachádza Jasovská jaskyňa. Vďaka svojmu významu a&nbsp;&nbsp;výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Vznikla činnosťou podzemnej časti rieky Bodva. Obývali ju už neolitickí ľudia, pričom miestni obyvatelia ju poznali aj v stredoveku, keď sa v nej skrývali pred Tatármi či Turkami. Vchod do jaskyne sa nachádza na úpätí Jasovskej skaly v nadmorskej výške 257 m. Jej chodby sú usporiadané do piatich úrovní a dosahujú celkovú dĺžku 2 811 m. Súčasná prehliadková trasa meria 720 m a jej absolvovanie trvá približne 45 minút. Jaskyňa je mimoriadne bohatá na tvarovo a farebne veľmi pestrú kvapľovú výzdobu. V jaskynných priestoroch žije viacero druhov netopierov. Jasovskú jaskyňu pravdepodobne objavili mnísi rádu premonštrátov z miestneho kláštora a verejnosti ju sprístupnili už v roku 1846. Na stenách jaskyne sú zachované&nbsp;historické nápisy, najstarší z nich z roku 1452, z čias husitských bojov. Priestor nazývaný ako Dóm netopierov sa využíva na&nbsp;speleoklimatickú liečbu alergických&nbsp;a&nbsp;astmatických ochorení.

Ochtinská aragonitová jaskyňa nachádzajúca sa v Revúckej vrchovine na strednom Slovensku je doslova svetovou raritou a unikátnym prírodným javom podzemného krasu. Upúta najmä rôznorodosťou a bohatosťou aragonitovej výplne a zvláštnym vývojom podzemných priestorov. Vďaka svojmu významu a unikátnej výzdobe bola zaradená do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jaskyňa je prístupná štôlňou dlhou 145 m, ktorá ústí do jaskynných priestorov v nadmorskej výške 642 m. Z celkovej dĺžky 300 m je od roku 1972 verejnosti sprístupnených 230 m (trvanie prehliadky 30 minút). Na základe údajov o jej dĺžke možno usudzovať, že nejde o veľkú jaskyňu. Je však mimoriadne cenná. Jej hodnotu vytvára aragonitová výzdoba (známy je najmä útvar Srdce Hrádku), ktorá je jediná svojho druhu v strednej Európe, pričom na celom svete je podobných jaskýň len niekoľko. Ochtinskú aragonitovú jaskyňu objavili v roku 1954. Vznikla v šošovke bieleho až modrosivého kryštalického vápenca nachádzajúceho sa medzi inými horninami chemickou činnosťou atmosférických vôd.

Zdroj: <a href="http://slovakia.travel/co-vidiet-a-robit/priroda-a-krajina/jaskyne" target="_blank" rel="noopener">http://slovakia.travel</a>

Slovensko je obdarované množstvom krásnych jaskýň, my vám niektoré teraz predstavíme

5 Danielia ruja v zime na snehu, za určitých okolností prečo nie...

3 Danielia ruja v zime na snehu, za určitých okolností prečo nie...

1 Danielia ruja v zime na snehu, za určitých okolností prečo nie... 3

Výber pre vás