Poľovníctvo a rybárstvo

Vidieť ho v&nbsp;prírode naživo je väčšia vzácnosť, ako spozorovať vlka dravého, nehovoriac o&nbsp;medveďovi hnedom. Čo vlastne vieme o&nbsp;tejto tajomnej šelme?

V minulosti ho považovali za neviditeľného démona, ktorý sa znenazdajky objaví, niekoho zabije a zmizne.

Rys je plaché zviera, na človeka nikdy neútočí a za normálnych okolností nestrháva ani hospodárske zvieratá.

Ku koristi sa prikráda prikrčený, takmer plazením čo najbližšie a potom sa jej zmocňuje rýchlym a neočakávaným skokom.

Rysy sa pária od konca januára do začiatku marca, pričom opúšťajú svoje obvyklé trasy, intenzívne si značkujú svoje teritórium a vydávajú sa hľadať partnera.

Inokedy samotárske a nenápadné šelmy v tomto období vydávajú výrazné a ďaleko počuteľné zvuky. Ich párenie je pomerne krátke, predchádzajú mu však časté dotyky, otieranie sa a vzájomné ošetrovanie srsti.

Po desiatich týždňoch gravidity, najčastejšie v máji, rodí samica v reprodukčnom úkryte jedno až štyri (najčastejšie dve) mláďatá, ktoré zostávajú s matkou až do jej ďalšieho párenia. Počas tohto času sa od nej naučia všetko, čo potrebujú na samostatný život. Rysí samec sa na výchove potomstva nepodieľa.

Výsledky systematického a rozsiahleho monitoringu rysov, ktorý realizovala Katedra aplikovanej zoológie a manažmentu zveri Technickej univerzity vo Zvolene spolu s občianskym združením Diana – Výskum karpatskej fauny v Štiavnických vrchoch, vo Veľkej Fatre, na Muránskej planine, v Strážovských vrchoch a vo Veporských vrchoch, umožnili odhadnúť priemernú hustotu populácie na 1 rysa na 100 štvorcových kilometrov vhodného biotopu.

Na základe toho odhadli na 28 090 štvorcových kilometroch potenciálne vhodného biotopu na Slovensku početnosť 280 dospelých rysov. Keďže populácia rysa nie je rozšírená na celom tomto území, reálne bude zrejme ich početnosť o čosi nižšia. Tento systematický výskum (realizovaný od roku 2012) preukázal, že predchádzajúce odhady veľkosti populácie rysov na Slovensku boli 6- až 11-násobne nadhodnotené.

To malo za následok prezentovanie vedecky nepodložených informácií pri interpretácii stavu a veľkosti populácie rysa na lokálnej, národnej aj medzinárodnej úrovni.

Šľachta lovila rysy pre cennú kožušinu. Jeho pazúry sa zase uplatnili v ľudovom liečiteľstve. Ich nosenie malo chrániť pred kŕčmi, po spopolnení a následnej konzumácii mali účinkovať ako liek proti všetkým chorobám. V minulosti pritom radili rysa k vlkom. Súviselo to hlavne s nedostatočnou znalosťou jeho správania a potravovej ekológie. Švajčiarsky polyhistor, lekár a prírodovedec Conrad Gesner (1516 – 1565) v knihe Historia animalium, ktorá vyšla v roku 1551 v latinčine, nazval rysa Lupus cervarius, čiže vlk jelení.

Pazúry má pri chôdzi a behu vtiahnuté, aby nestratili ostrosť a funkčnosť. Preto sa do blata a snehu v jeho stope neodtláčajú, na rozdiel od stôp medveďa, psovitých a lasicovitých šeliem.

&nbsp;Umiestnenie uší, rovnako ako schopnosť zmeniť ich nastavenie, umožňuje presné určenie zdroja zvuku a zároveň zvyšuje citlivosť tohto zmyslu. Pachovú komunikáciu rys využíva hlavne na označovanie teritória a pri ostatných formách sociálneho správania.

Dokonalý sluch a zrak z neho robia doslova lesného ducha. A to i napriek tomu, že jeho čuch je na rozdiel od psovitých šeliem omnoho slabšie vyvinutý. Legendárny je jeho výborný zrak. Rys má stereoskopické (priestorové) videnie a ako aj ďalšie mačkovité šelmy môže odhadnúť vzdialenosť od okolitých predmetov.

Stavba oka poskytuje veľmi dobrú schopnosť videnia v noci, za veľmi zlých svetelných podmienok, no ich zraková ostrosť je obmedzená. Za denného svetla rozozná hlodavca na 75, zajaca na 300 a srnca na 500 metrov.

Ku koristi sa prikráda prikrčený, takmer plazením čo najbližšie a potom sa jej zmocňuje rýchlym skokom.

Tak ako všetky mačkovité šelmy (okrem leva), aj rys žije a loví spravidla individuálne. Rovnako ako ostatní zástupcovia podčeľade malých mačiek nie je schopný revu ako lev, tiger či leopard.

Vzhľadom na stavbu lebky a dĺžku čeľustí je ich tlak pomerne slabý, čo mu neumožňuje prehryznúť hrubšie kosti a uloviť väčšiu korisť v podobe dospelého jeleňa či diviaka. Tesáky, teda očné zuby, má ostré, veľké a silné, prispôsobené na usmrtenie koristi.

Výskumu, monitoringu, ochrane a záchrane našej najväčšej mačkovitej šelmy sa prostredníctvom rôznych projektov a grantov venuje už viac ako desaťročie Národná zoo Bojnice. Väčšina rysov sa do jej rehabilitačnej stanice dostane vo veľmi zlej psychickej a fyzickej kondícii a iba vďaka rýchlej a odbornej pomoci expertného tímu sa ich darí zachrániť a pripraviť na vypustenie do voľnej prírody.

Národná zoo Bojnice je už desiatky rokov zapojená do projektov týkajúcich sa reštitúcie rysa do voľnej prírody v niektorých európskych krajinách, napríklad sa zapojila do reštitúcie rysa v pohorí Vogézy vo Francúzsku, v Národnom parku Šumava v Českej republike, v biosférickej rezervácii Falcký les a najnovšie do projektu posilnenia populácie v Slovinsku a Chorvátsku.

Zo starých písomností sa dozvedáme o magických vlastnostiach kameňa zvaného lyngurium . Údajne mal schopnosť priťahovať iné predmety, kovy, kamene, ale aj listy a materiál rastlinného pôvodu. Theophrastus z Eresu (371 – 287 pred n. l.) ho opisoval ako veľmi číry a chladný kameň, ktorý vyprodukovala zver, pričom najkvalitnejšie lyngurium môže vytvoriť len rysí samec. Verilo sa, že samce rysa produkujú tmavšie kamene ako samice a nájsť ich je veľmi ťažké, lebo ich zahrabávajú. Používal sa vraj do rôznych elixírov, na liečbu bolesti žalúdka a žltačky. Neskoršie spisy naznačujú, že tento kameň mal schopnosť meniť pohlavie človeka. Rímsky filozof Plínius starší (23 – 79) kritizoval vieru v schopnosti tohto kameňa a stredoveký perzský vedec Abú Rajhán Muhammad ibn Ahmad Bírúní (973 – 1048) sa vyjadril, že neverí v jeho schopnosti zmeniť pohlavie ľudí. Dnes sa predpokladá, že za lyngurium bol pravdepodobne považovaný jantár. Napríklad Dáni mali ešte pred dvesto rokmi pre jantár výraz lyncuren.

<strong>Celý článok, ktorého autorom je Jaroslav Slašťan nájdete v najnovšom čísle Poľovníctvo a rybárstvo 3/2021.</strong>