Asi predpokladáte, že kamene budú na prácu využívať najmä primáty a opice, a nemýlite sa. Šimpanzy, malpy či makaky skutočne využívajú nástroje a učia sa to v rámci svojich sociálnych skupín. Rôzne tlupy používajú rôzne nástroje rôznymi spôsobmi. Niektoré napríklad tlčú kameňmi do orechov položených na iných kameňoch, aby sa dostali cez tvrdé škrupiny.
Archeológom sa tiež podarilo zistiť, že niektoré živočíchy vstúpili do doby kamennej už pred tisíckami rokov. Napríklad také šimpanzy učenlivé. Na Pobreží Slonoviny sa našli dôkazy, že šimpanzy využívali kamenné nástroje už prinajmenšom pred 4300 rokmi, dávno predtým, než sa v tejto oblasti začali tvoriť prvé usadené ľudské spoločenstvá. Malpy v Brazílii zasa lúskajú orechy kameňmi už najmenej tritisíc rokov. Tvar nástrojov pritom prispôsobujú meniacim sa druhom potravy. V Thajsku sa našli dôkazy o tom, že tamojšie makaky otvárali kameňmi mušle minimálne od polovice 20. storočia.
Nie je jasné, ako sa primáty naučili používať kamenné nástroje. Možno sme túto schopnosť zdedili od dávneho spoločného predka, ale nie je vylúčený ani fakt, že sme sa to naučili nezávisle od seba. Dokonca je to aj pravdepodobnejšie vzhľadom na fakt, že kamene využívajú aj iné tvory. Napríklad morské vydry, ktoré nimi otvárajú mušle.
Fakt, že niektoré zvieratá si prácu uľahčujú kamennými nástrojmi, ale neznamená, že by nevyhnutne museli vývojovo nasledovať človeka. Neznamená to ani, že by boli inteligentnejšie než niektoré iné živočíchy. Z kognitívneho hľadiska nie je rozdiel medzi využívaním kamenných a drevených nástrojov. Pre človeka ale majú kamene výhodu z toho hľadiska, že sú pomerne trváce a dajú sa skúmať aj po stovkách či tisíckach rokov.
Tím argentínskych vedcov, ktorý skúmal 50-tisíc rokov staré „ľudské“ sídla v Brazílii, prišiel s hypotézou, že v skutočnosti tu nástroje zanechali makaky. Tie totiž dodnes používajú kamenné nástroje veľmi podobné tým, ktoré vedci objavili na archeologických náleziskách.
Zdroj: magazín
