Poľovníctvo a rybárstvo

Všetci ho poznáme ako seriózneho moderátora hlavného spravodajstva z&nbsp;televíznej obrazovky. Z televízie, ktorá všestrannému talentu tohto mladého muža poskytuje dostatočný priestor vieme aj to, že je vynikajúci tanečník a&nbsp;dobrý športovec. Aký je popri tom všetkom rybár a&nbsp;poľovník, to zas najviac zaujímalo nás.

Rybárčili ste už pred nástupom do&nbsp;televízie. Ovplyvnila práca vaše výjazdy za rybami? – Po štúdiu som začal učiť a v tom čase som sa aktívne venoval rybárstvu. Bol som taký fanatický rybár, že počas prázdnin som bol 36 dní na sumcoch. Chytil som síce len dva, ale stálo to za to. S kamarátom sme mali dodávku, v ktorej sme spávali. Celý deň sme behali za nástražnými rybkami a v noci sme striehli na sumce. V lete roku 1997 som bol na rybách využiť ešte posledný deň pred nástupom do práce. A vtedy som chytil najväčšieho amura, ktorý vážil 14,5 kilogramu. Bola to pekná rozlúčka s rybárstvom na pár rokov. Nasledovalo hektické obdobie, začal som sa naplno venovať práci a tá mi brala zo začiatku veľa času. Nastúpil som do športovej redakcie a bolo to naozaj náročné. Robil som redaktora, zmenára, chodili sme aj do ranného vysielacieho bloku. Rybárčenie išlo do úzadia. Ani nie po roku, na Vianoce, mi volal kamarát, aby som sa prišiel pozrieť. Mal na dvore streleného diviaka. Vtedy som prvý raz videl „na živo“ diviaka. Hneď na druhý deň som zavolal na Slovenský poľovnícky zväz do Nových Zámkov, aby som si vybavil poľovný lístok, lebo ja chcem také živé divé veci vidieť. Zapojil som sa do kurzu, urobil skúšku a už dlho poľujem.

Skôr ste boli teda rybárom... – Nikdy som si nevedel predstaviť, že by som raz nechytal ryby. Keď mi niekto povedal, že predal udice, bolo pre&nbsp;mňa nemysliteľné, že by som sa s&nbsp;tým aj ja takto rozlúčil. Môj otec sa vždy pýtal, ako tam môžem tráviť toľké hodiny. Vo svojich 53 rokoch však začal chodiť na&nbsp;ryby a&nbsp;stal sa z&nbsp;neho taký fanatik, že vystriedal mňa.
Prečo je pre&nbsp;vás rybačka zaujímavá, čo vás na&nbsp;nej najviac láka? – Vychutnať si ten pocit, že vám ryba zaberie a&nbsp;musíte ju zdolať. Je to niečo čomu mnohí nerozumejú, ale jednoducho je to adrenalín, napätie, očakávanie čo vlastne chytíte a&nbsp;aké bude vaše prekvapenie, keď sa ryba „zjaví“. A, samozrejme, je to aj o&nbsp;vymýš - ľaní, fantázii, akým spôsobom tú rybu zdoláte. Jedna vec je sedieť a&nbsp;čakať na&nbsp;kapry, druhá vec je chytať ryby na&nbsp;prívlač, alebo muškáriť a&nbsp;špekulovať, aké je obdobie, čo im práve chutí. Preto obdivujem muškárenie, ale nikdy som nemal príležitosť, aby som sa k tomu dostal. Myslel som, že muškári chytajú len pstruhy a&nbsp;lipne na&nbsp;tečúcich vodách, ale zistil som, že existujú rôzne spôsoby muškárenia a&nbsp;že sa to dá aj na&nbsp;jazerách. Toto je umenie a&nbsp;na to treba, samozrejme, čas.

Ktorú z&nbsp;rybolovných metód máte najradšej? – Na začiatku rybárskej kariéry som bol kaprár. Potom som sa preorientoval na&nbsp;sumce, strávil som pri nich neuveriteľne veľa času, vymýšľali sme rôzne spôsoby, na&nbsp;tečúcich vodách u&nbsp;nás, v&nbsp;povodí rieky Nitry a&nbsp;Žitavy, aj na&nbsp;štrkoviskách. Potom som mal prestávku, a&nbsp;teraz, keď sa dostanem na&nbsp;ryby, tak skúšam loviť na&nbsp;prívlač. Zabávam sa.
A ktorú rybu pokladáte za najkrajšiu? – Krásna ryba je zubáč, patrí medzi moje obľúbené. Kráľovnú našich vôd hlavátku som ešte nemal tú česť uloviť, je to vraj úžasná ryba. Spomeniete si ešte, ktorá ryba vám uviazla na&nbsp;háčiku ako prvá? Prvý bol kapor na&nbsp;štrkovisku v&nbsp;Šuranoch. Nemal som ešte ani rybársky lístok. Známy ma posadil k udiciam a&nbsp;dal mi za úlohu dávať pozor. Doteraz si pamätám, ako policajt išiel hore, mixovalo udicou, tak som ju chytil. Nevedel som ešte, že treba navíjať. Takto som držal udicu a&nbsp;cúval som. Bol tam taký kanál a, ja už som nemal kam ustupovať. Našťastie dobehol známy a&nbsp;vzal mi udicu, lebo ja by som cúval až do&nbsp;toho prieplavu. A bol z&nbsp;toho trojkilový kapor. Volá sa to „chytanie cúvaním“. Ha-ha-ha...

Aký máte vzťah k športovému rybárstvu, s&nbsp;ktorým sa okrem iného spája aj metóda chyť a&nbsp;pusť? – Vyrastal som v&nbsp;časoch, keď sa športové rybárstvo na&nbsp;Slovensku tak nepreferovalo. Na rybníkoch sa klasicky chytali ryby a&nbsp;každý sa tešil, že niečo priniesol domov. V nedeľu sa vyprážal kapor. Mnohí moji kamaráti majú u&nbsp;nás rybníky, kde sa rybárči systémom chyť a&nbsp;pusť, aj ja som si to vyskúšal. Sú to pomerne veľké ryby, takže nemá význam brať ich, pretože jesť mäso 15 kilového kapra je hlúposť. Zúčastňujem sa aj na&nbsp;takýchto lovoch, nie síce intenzívne, ale dvatrikrát do&nbsp;roka si takto zarybárčim. Je to paráda, zdolať rybu a&nbsp;darovať jej život. Chodím však loviť tam, kde si rybu, spĺňajúcu lovné miery, môžem ponechať. A potom si doma urobíte nejakú špecialitku... Halászlé uvarím v&nbsp;pohode. To ma naučil otec, ktorý ho robí vynikajúce. A, samozrejme, pečené ryby. Ako chlapci sme chytali ryby do&nbsp;rúk, vtedy sa to asi ešte mohlo. Nalovili sme nejaké karasy, pleskáče a&nbsp;na ihrisku sme si ich upiekli v&nbsp;alobale a&nbsp;na palici. Ryby pripravujem klasicky, paprika, múka, soľ, na&nbsp;tom nemáte čo pokaziť.

S kým najradšej rybárčite? – So synom Paťom, ktorý je tiež rybár a, samozrejme, s&nbsp;otcom. Chodíme v&nbsp;takej trojgeneračnej zostave a&nbsp;sem tam vezmem aj mladšieho syna Samka. K meninám si vypýtal udicu a&nbsp;chytil na&nbsp;ňu svoju prvú rybu. Ostrieža. Paťo je skôr na&nbsp;jalce. Rád pri vode vymýšľa, chytá na&nbsp;čerešne a&nbsp;rôzne podobné nástrahy. A dedko? Stále naháňa toho svojho veľkého kapra, ktorého nie a&nbsp;nie uloviť. Nachytal však už veľa rýb. Dokonca aj v&nbsp;takých podmienkach, v&nbsp;ktorých by sa to mne nikdy nepodarilo.
Teraz je trendom chodiť na&nbsp;exotickú rybačku do&nbsp;zahraničia. Máte aj vy takýto zážitok? – Zatiaľ som nebol. Chcel by som ísť na&nbsp;sumce na&nbsp;Rio Ebro v&nbsp;Španielsku a&nbsp;Pád v&nbsp;Taliansku. Láka ma to a&nbsp;raz sa tam určite vyberiem. Na to však treba veľa voľného času a&nbsp;ten nemám. A keď sa predsa niečo vyskytne, venujem sa skôr poľovníctvu.

Máte vzťah k zbraniam? Vlastníte nejaké? – Mám veľa zbraní, teší ma, že ich mám, som do&nbsp;nich tak trochu fanatik. Jednu z&nbsp;nich som si vybehal v&nbsp;polmaratóne. Bola to stávka, môj známy mi ponúkol, že keď zabehnem pražský polmaratón a&nbsp;neskončím posledný, môžem si vybrať zbraň, akú chcem. A tak sa mi splnil sen, guľový dvoják Krieghoff bol môj. Je to taký môj maznáčik. Na športové účely mám berettu, strieľal som trapp, chodil som na&nbsp;súťaže, dokonca na&nbsp;jednej som aj vyhral pušku, práve túto berettu, klasickú trappovú.
Ste teda zjavne dobrý strelec. Ako je to na&nbsp;poľovačke s&nbsp;vami a&nbsp;s presnou muškou? – Môžete byť dobrý strelec, ale v&nbsp;prírode sa stane čokoľvek, a&nbsp;dohľadávke sa nevyhnete. Patrí to k poľovačke. Každá zver reaguje inak, ale že by som veľa zveri „postrieľal“, to sa nedá povedať. Väčšinou si počkám na&nbsp;ranu, aby bola stopercentná.

Poľovať sa dá rôzne. Aká poľo - vač ka má pre&nbsp;vás najväčšie čaro? – Rád chodím do&nbsp;lesa, ani nie tak kvôli lovu, ale skôr pre&nbsp;vyžitie sa v&nbsp;prírode. Veľmi ma napĺňa sledovanie zveri. K tomu vediem aj malého Paťa, ktorý so&nbsp;mnou chodí veľmi často. Už som prešiel obdobím, keď ma zaujíma lov. Teraz sa skôr sústreďujem na&nbsp;ochranu zveri a&nbsp;kŕmenie. Máme s&nbsp;kamarátom v&nbsp;prenájme revír, o&nbsp;ktorý sa treba starať. Mám dokonca skúšku poľovného hospodára. V revíri poľujeme, no zároveň sa sa o&nbsp;zver musím a&nbsp;viem postarať. Idú tam tony krmiva. Treba ho pozháňať, investovať doň, kŕmiť. Berie to veľmi veľa času. Keď potom človek príde do&nbsp;prírody, sadne si a&nbsp;je rád, že môže oddychovať a&nbsp;nemusí strieľať.
Vzťah k lovnej zveri teda máte zjavne pozitívny. Ako je to na&nbsp;- opak, k zvieratám ktoré pomá - hajú loviť? Čo pre&nbsp;vás znamená poľovnícka kynológia? – Poľovnícka kynológia patrila k skúškam. Mal som zlatého retrievera. Najmä na&nbsp;kačky mi veľmi pomáhal. Spoločná poľovačka, keď prídu psy, to je krásny zážitok. Sledovať, aké sú inteligentné a&nbsp;čo všetko vedia, najmä stavače pri poľovačkách na&nbsp;bažanty, to je niečo úžasné. Oľubujem poľovačku na&nbsp;pernatú zver, keď pes vystaví, a&nbsp;vy čakáte, či je to kohút, alebo sliepka. To je u&nbsp;mňa poľovačka! Na divé kohúty. Nie v&nbsp;bažantniciach, to ma nebaví. Radšej sa poriadne prejdem a&nbsp;zažijem kopec príhod, ako by som mal stáť na&nbsp;jednom štande a&nbsp;vystrieľať tri škatule nábojov.

Rád poľujete na&nbsp;bažanty, zvládnete aj bažantiu polievku? – Bažantiu polievku som nikdy nerobil, ale chutí mi. Od septembra trávim veľa času v&nbsp;chatách a&nbsp;niečo som už pochytil. Zvládnem guláš z&nbsp;diviny, perkelt, alebo pečené mäso z&nbsp;diviaka. Polievky však nie sú mojou doménou.
Poľovanie je spojené s&nbsp;množ - stvom zaujímavých a&nbsp;pekných zážitkov. Zbierate ich? – Najkrajšie zážitky poskytuje ruja a&nbsp;vôbec pri tom nejde o&nbsp;to, ako streliť, ale sledovať tie vzťahy. Tento rok som zažil krásnu ruju. Sledoval som hlavného jeleňa, potom hľadajúceho, ako vytlačil hlavného, pretože bol starší a&nbsp;silnejší. Videl som tri bočné jelene na&nbsp;rúbanisku, ako ho obchádzali, lebo sa báli. To bol nádherný zážitok. Presne sa tam odzrkadlilo všetko, o&nbsp;čo sa v&nbsp;poľovníckej literatúre píše. Kto je silný, kto môže, kto nemôže, kto len tak sliedi, kto by si tam rád bokom niečo „vyriešil“. Bolo to naozaj krásne poľovnícke predstavenie.

Vaša manželka Zlatica Puškárová je naším čitateľom známa rovnako ako vy, a takisto je známa z televíznej obrazovky. Zapájate aj ju do rybárstva a poľovníctva? – Zapájam. Bola so&nbsp;mnou asi dvakrát na&nbsp;posede, z&nbsp;toho mi dvakrát zaspala. Keď niečo prišlo, zobudil som ju, pozrela sa a&nbsp;znovu zaľahla. Veľmi rada však chodí do&nbsp;prírody za oddychom, nadšene hubárči. Raz som ju zobral na&nbsp;spoločnú poľovačku, kde som strelil dva diviaky. Bola to naozaj úspešná poľovačka, jedna z&nbsp;mojich mojich najlepších. A Zlatka to zhodnotila takto: „No, taká zima tam bola, a&nbsp;ty si strelil len tuto tieto...“. Vtedy som si povedal, že vzťah k poľovačke u&nbsp;nej asi nevybudujem. Ale k prírode ho má.
Zbierate trofeje? – Zbieram. Mám u&nbsp;rodičov jednu miestnosť, kde sú pekne zoradené. Srnčia, jelenia, diviačia zver. Mama stále hovorí, že to mám taký malý Antol, ale nie je toho až toľko. Zlatka ich nazýva mŕtvolky, ale obľúbila si jedného muflóna, ktorý mohol ostať v&nbsp;byte, lebo je hnedý a&nbsp;ladí s&nbsp;interiérom.Nechcela mi ho dať, ale nakoniec som ho predsa len nahradil obrazom, pretože mne zas ladil do&nbsp;mojej poľovníckej miestnosti.
Zdroj: Archív PaR

Nahliadli sme do súkromia Patrika ŠVAJDU, čo všetko stíha, vás prekvapí!

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás