Poľovníctvo a rybárstvo

Kuny sú obratné, odvážne a veľmi bojovné, údajne preto ich starí Rimania pomenovali martes, podľa boha vojny Marsa. Ešte šťastie, že si pri svojich rozmeroch môžu dovoliť uloviť nanajvýš menšie živočíchy.

Ako sa zbaviť kún, ktoré spôsobujú škody v kurínoch, holubníkoch, králikárňach, no takisto v domoch či autách? Kuny patria medzi poľovnú zver. Ich odchyt na vlastnú päsť alebo usmrtenie nepoľovníkom by sa mohlo považovať za trestný čin pytliactva.

Farebný ráz zimnej i letnej kožušiny kuny skalnej je rovnaký. Letná srsť kuny lesnej je však výrazne svetlejšia (bledohnedá) ako zimná (čokoládová). Vari najznámejším rozlišovacím znakom je farba a tvar náprsenky. Kuna lesná má zlatožltú škvrnu na hrdle, ktorá siaha po hruď. Hrdlová škvrna kuny skalnej je jasne biela a rozvetvuje sa až na predné končatiny. Rozdiely sú i vo sfarbení nosa. Kuna lesná má nos tmavohnedý až čierny, kuna skalná ružový.

Hmotnosť kuny skalnej sa pohybuje v rozpätí 0,5 až 2 kilogramy a hmotnosť kuny lesnej 0,8 až 2,5 kilogramu. Dĺžka tela dospelej kuny skalnej bez chvosta je 43 až 55 centimetrov a kuny lesnej 40 až 55 centimetrov. Významný rozlišovací znak nájdete na labkách.

Chodidlá kuny lesnej sú na hrudníkových i panvových končatinách husto porastené srsťou, takže na chodidlách nevidno brušká prstov ani nášľapné vankúšiky. Osrstenie labiek kuny skalnej je podstatne kratšie a brušká prstov i nášľapné vankúšiky vidno aj v hustej zimnej srsti. Zreteľne bývajú odtlačené takisto v snehu či hline.

Oba druhy sa pária v lete. Kuna skalná hlavne na prelome júla a augusta, kuna lesná už od júna do augusta. Pri oboch druhoch sa počas gravidity vyskytuje takzvané latentné štádium. Zárodok sa začne vyvíjať až vo februári, keď sa zahniezďuje v maternici. Vo voľnej prírode sme nezaznamenali ich kríženie.

Kuna lesná je dravým obyvateľom lesov. Loví hlodavce, malé cicavce, ale vykráda aj vtáčie hniezda, vyhľadáva úle, pochutí si na ovocí, hmyze, dážďovkách, plazoch a často vyhrabáva zo zeme larvy a kukly čmeľov a ôs. Kuna skalná napriek svojmu názvu nie je typický obyvateľ skál, najradšej sa zdržuje v blízkostí ľudských obydlí. A jej jedálny lístok je podobný ako kuny lesnej, okrem toho si však pochutí na domácej hydine či poštových holuboch.

Kuna je predátor. Pokiaľ loví potkany, myši či hmyz, je pre človeka užitočný. No keď si nájde cestu pod strechu domu, do kurína alebo do auta, kde dokáže zničiť izoláciu, elektrické káble, vedenia k solárnym kolektorom či satelitným anténam a svojimi výkalmi spôsobiť výrazný zápach, začnú sa ľudia pýtať, ako sa jej zbaviť.&nbsp;

Kuna je známa ako „prehrýzač“ káblov a práve elektrický skrat býva častou príčinou požiaru v dome. Kuny môžu byť nosičmi prašiviny, besnoty, vonkajších parazitov a rôznych typov helmintóz. Sú pritom vynikajce lezkyne a dokážu nepozorovane vniknúť do strechy po stene i po odkvapovej rúre. Do podkrovia sa pretisnú aj cez dieru veľkosti tenisovej loptičky.

Ľudské sídla sú spravidla nepoľovná plocha, takže poľovať tu na kuny nemožno ani v období lovu. Na ich odplašenie sa používa napríklad ultrazvukový odpudzovač so senzorom. Obyvatelia domov neraz lapajú kuny do veľkých živolovných pascí a následne vypúšťajú do voľnej prírody ďaleko od miesta odchytu, aby sa nevrátili. Niekto radí posypať obľúbené miesta kún silne aromatickým čiernym korením, ktoré vraj neznášajú.

Účinnejšia je elektrická ochrana s využitím vysokonapäťového kábla. Niekto nasadzuje vo vetracích štrbinách sieťky alebo mriežky. Kuna robí starosti aj šoférom. Nejeden vodič si pre ich vyčíňanie pod kapotou auta musel volať odťahovú službu.

Nepriateľmi kún sú väčšie šelmy vrátane líšok, ale aj veľké operené dravce. Poľovníci lovia kuny pre škody, ktoré spôsobuje na malej zveri a vtáctve. V bažantniciach je jej lovov povolený celoročne. Vo voľných revíroch od septembra do februára.