Poľovníctvo a rybárstvo

<p>Jelenia ruja má u&nbsp;nás mnoho podôb a&nbsp;jej priebeh závisí nielen od&nbsp;množstva zveri, ale aj od&nbsp;počasia, intenzity vyrušovania v&nbsp;revíri a&nbsp;v neposlednom rade aj od&nbsp;tlaku predátorov.</p>
<h2>Raj na&nbsp;východe</h2>
<p>Slovensko poskytuje jelenej zveri dostatok priestoru na&nbsp;prežitie, vývoj a&nbsp;reprodukciu. Vyhovujú jej lokality s&nbsp;neporušenou panenskou prírodou, kde je najmenej vyrušovaná. Také sa u&nbsp;nás nachádzajú na&nbsp;východe krajiny. „Veľa závisí od&nbsp;počasia,“ začína svoje rozprávanie o&nbsp;ruji poľovný hospodár Miron Cerula, ktorý vďaka svojmu otcovi privoňal k poľovníctvu už v&nbsp;desiatich rokoch. „<strong>Jelene sem-tam zamrnkajú aj koncom augusta, ale pravá ruja sa vo&nbsp;Východných Karpatoch začína druhý septembrový týždeň.</strong> Tak okolo pätnásteho, a&nbsp;v plnej sile je okolo 20. septembra. <strong>Trvá do&nbsp;prvých októb­rových dní. Jelene hľadajú rujné jelenice, ozývajú sa a&nbsp;vtedy je šanca jeleňa na&nbsp;pochôdzkach stretnúť a&nbsp;uloviť</strong>.“ Ako hovorí M. Cerula, poľovníci evidujú známe rujoviská, ale nie je pravidlo, že jeleň sa na&nbsp;toto miesto vracia. Obyčajne mení polohu, lebo jelenica určuje rujovisko a&nbsp;jeleň sa prispôsobuje. Veľa závisí od&nbsp;lokality, nových rúbaní a&nbsp;od poľnohospodárskych kultúr na&nbsp;poliach, kam skúsené jelenice vodia čriedu za potravou.</p>

<h3>Pokračovanie je na druhej strane.</h3>

<h2>Vábenie</h2>
<p><strong>Podľa zanieteného poľovníka je počas ruje ťažké privábiť jeleňa, ktorý je pri jeleniciach.</strong> Možno od&nbsp;nich odíde na&nbsp;niekoľko desiatok metrov, ale to je všetko. Starý karpatský jeleň má obyčajne jednu-dve jelenice, no kde je málo samcov, môže ich mať aj viac. Po týždni sú už jelenice odrujnené a&nbsp;on sa vyberie za inou čriedou. Stáva sa hľadajúcim jeleňom a&nbsp;takého sa skôr podarí nachytať „na hruškách“. <strong>Treba však vábiť hlasom jeleňa, ktorý ovláda čriedu jeleníc.</strong> Jelenia ruja je najaktívnejšia večer a&nbsp;v&nbsp;noci, no pretiahne sa do&nbsp;neskorých ranných hodín, a&nbsp;keď vrcholí, jelene sa ozývajú aj cez deň. Ideálnej ruji praje jasné chladné počasie s&nbsp;prízemnými mrazíkmi, keď sa srieň pri brieždení doslova belie na&nbsp;tráve.</p>

<h2>Tlak predátorov</h2>
<p>Jeleňa prvej a&nbsp;druhej vekovej triedy lovia vo&nbsp;Východných Karpatoch ešte pred rujou, vlastne už od&nbsp;začiat­ku povoleného odstrelu. <strong>Podľa M. Cerulu by sa mal kapitálny jeleň strieľať na&nbsp;konci ruje, lebo by mal dostať šancu odovzdať gény ďalším potomkom</strong>. Je určite chyba streliť ho začiatkom ruje. „Jelene lovíme posliedkou aj postriežkou,“ vysvetľuje M. Cerula a&nbsp;dodáva: „<strong>Máme upravené poľovnícke chodníčky a&nbsp;na lúkach sú vybudované posedy.</strong> V&nbsp;minulosti sa lúky obhospodarovali, rástlo na&nbsp;nich obilie, zemiaky a&nbsp;kukurica a&nbsp;jelenia zver sa tu doslova koncentrovala. Dnes na&nbsp;lúkach rastie tráva, ktorá sa síce vykáša, ale pôda nedosahuje takú úživnosť.“<strong> V&nbsp;poslednom období však ruju ovplyvňuje aj tlak predátorov, najmä vlkov.</strong> Hospodár hovorí, že vlky veľmi smrdia, a&nbsp;kde prebehne svorka, tam sa ruja okamžite utlmí. Trvá niekedy aj niekoľko dní, kým sa jelene začnú znovu ozývať.</p>

<h2>Na juhu</h2>
<p>Jelenia zver žije aj v&nbsp;dunajských lužných lesoch. <strong>Ruja tu prebieha skôr ako v&nbsp;iných nadmorských výškach. Jeleň, ktorý ťahá na&nbsp;rujovisko, prepláva ľahko i&nbsp;široký vodný tok.</strong> „Zvýšený pohyb jeleňov pozorujeme už koncom augusta,“ hovorí poľovník z&nbsp;tejto oblasti Jozef Bielik: „J<strong>elene sa začínajú ozývať, vyhľadávajú jelenice a&nbsp;zbíjajú ich do&nbsp;čried už od&nbsp;začiatku septem­bra, keď nabieha aktívna ruja. Dôležitú úlohu zohráva počasie.</strong> Keď sú nočné teploty nižšie, jelene sa dobre ozývajú.“ V&nbsp;oblasti, kde pôsobí J. Bielik, ručalo voľakedy aj päťdesiat jeleňov, ale podľa neho je to už minulosť. Jelene sa ozývali už okolo piatej popoludní, ručali prakticky celú noc až do&nbsp;siedmej rána.</p>

<h2>Kapitálne</h2>
<p>Kedysi sa v&nbsp;tejto oblasti poľovalo len na&nbsp;pozvánku, lovili tu zahraniční hostia a&nbsp;štátni zamestnanci. Najznámejší bol vyhradený poľovný revír Čilistov, kde sa lovili kapitálne jelene. <strong>Typický lužný jeleň, charakteristický tenším, do&nbsp;bledohneda sfarbeným parožím, sa z&nbsp;tejto oblasti už vytratil</strong>. Jelene s&nbsp;tmavým parožím, ktoré sa tu zdržujú počas ruje, prišli za jelenicami z&nbsp;iných okresov a&nbsp;z maďarskej strany. Tunajší poľovníci na&nbsp;základe vonkajších znakov, podľa postavy a&nbsp;farby parožia vedia posúdiť, či ide o&nbsp;domáceho, alebo karpatského jeleňa. „Už tu nie je toľko jelenej zveri ako voľakedy. Možno preto, lebo sa tu viac udomácnil diviak. Jelenej zveri síce potravne nekonkuruje, ale sociálne ju vytláča z&nbsp;teritória. <strong>Diviaky jeleniu zver neustále vyrušujú</strong>,“ zamýšľa sa skúsený poľovník. Kedysi v&nbsp;tejto oblasti strieľali i&nbsp;zlaté jelene, až 220-bodové. <strong>Aj teraz sú v&nbsp;lužných lesoch silné jelene, treba ich však vedieť nájsť.</strong> Podľa J. Bielika je správne nechať jeleňa dožiť do&nbsp;veku kulminácie parožia, teda minimálne do&nbsp;dvanástich rokov.</p>

<h2>Ruja vo&nbsp;vode</h2>
<p>„Bylinný podrast v&nbsp;lužných lesoch je vysoký. Jeleňovi väčšinou vidno len hlavu s&nbsp;parožím,“ hovorí poľovnícky sprievodca. <strong>Rujoviská sú na&nbsp;ťažko prístupných miestach, v&nbsp;močaristom teréne, tŕstí, hustom poraste, len kde-tu je malá čistinka.</strong> Jeleň sa na&nbsp;vábenie síce ozýva, ale z&nbsp;hustého porastu nevyjde, treba ísť za ním! Ako spomína J. Bielik, raz počas ruje intenzívne pršalo. Vytypovali si lokalitu, kde ručalo zo&nbsp;päť jeleňov, a&nbsp;tie bojovali o&nbsp;priazeň jeleníc&nbsp;asi v&nbsp;metrovej vode. <strong>Naháňali sa a&nbsp;špliechali. Počúvať to bol vraj neopakovateľný zážitok!</strong></p>

<h2>Na Poľane</h2>
<p><strong>Prvý jeleň sa začína na&nbsp;Poľane ozývať pomerne skoro, už 25. augusta, a&nbsp;pri posledných rujných jeleniciach končí okolo 10. ok­tóbra.</strong> „Trochu sa to posúva, kedy­si sme vedeli, že vrchol ruje je na&nbsp;Václava a&nbsp;Michala, teraz je to okolo 20. septembra,“ hovorí skúsený poľovný hospodár Ján Nôžka. „Otec mi spomínal, že keď kedysi prechádzali horou a&nbsp;počuli jeleňa na dvesto metrov, vedel, že sa k nemu dostanú. Teraz počujeme jeleňa v&nbsp;poraste na&nbsp;tridsať metrov, doslova ho cíti­me, ale nedostaneme sa k nemu. <strong>Je tu veľa mladín, a&nbsp;ak je teplo, ruja sa odohráva v&nbsp;nich. Jeleň sa vytiahne na&nbsp;rúbanisko alebo na&nbsp;obnovnú plochu až vo&nbsp;večerných hodinách a&nbsp;ak už nie ste na&nbsp;mies­te, jeleňa nedostanete.</strong> Teraz je na&nbsp;Poľane poľovačka najmä pre&nbsp;fyzicky zdatných poľovníkov, lebo častejšie si treba jeleňa vychodiť. Nie každý jeleň vyjde pred posed.“</p>

<h2>Veľké šelmy</h2>
<p><strong>Zver na&nbsp;Poľane je veľmi obozretná. Spôsobili to šelmy. Ak jelenice postrehnú aj najmenší pohyb alebo zacítia pach šelmy, uteká celá črieda aj cez tri kopce.</strong> Lesníci s&nbsp;tým majú svoje skúsenosti. V jednej lokalite&nbsp;bola veľmi aktívna ruja, jelene sa ozývali celú noc. Na druhý deň sa na&nbsp;toto miesto vybrali aj s&nbsp;poľovníckym hosťom. Celý večer bolo úplné ticho. Až v&nbsp;noci sa tam ozvali vlky. Zrejme niečo vydurili a&nbsp;strhli. Hovorí sa tiež, že kde sa objaví medveď, tam je tichá ruja. Aj v&nbsp;tejto oblasti sa rozmohli medvede. Podľa odhadu J. Nôžku sa ich tu pohybuje asi sedemdesiat, no počas ruje ich tam veľa nie je. <strong>Posledné lány kukurice sa žnú v&nbsp;polovici októbra, takže medvede sú tam. Len ak opadnú v&nbsp;septembri bukvice, o&nbsp;ktoré má medveď záujem, tak sa sem nasťahuje.</strong></p>

<h2>Skúsenosti lesníka</h2>
<p><strong>Hlavná hrozba pre&nbsp;jelene podľa J. Nôžku teda nie je&nbsp;medveď, ale vlk.</strong> Do debaty sa zapojil lesník Miro Medveď z&nbsp;lesnej správy Sihla: „Pred pätnástimi rokmi mi už večer o&nbsp;siedmej ručal za domom jeleň a&nbsp;hnal si zo&nbsp;dvanásť jeleníc. Ručal aj cez deň a&nbsp;druhý jeleň sa mu ozýval z&nbsp;protisvahu nad dolinou. Teraz, kým nie je tma, sa neozve ani za&nbsp;nič. A v&nbsp;doline je to to isté! Ešte aj tie vlky. Napríklad minulú jeseň. Jeleň stojí na&nbsp;rujovisku, hľadím na&nbsp;neho, para mu ide z&nbsp;pysku, ale hláska nevydá. Potom sme na&nbsp;blate zistili, že tu boli vlky. Jeleň je ticho, čuší aj pri jeleniciach. Ak by zaručal, asi by si vyriekol ortieľ smrti. <strong>A keď vlky zaútočia, hlavný jeleň sa s&nbsp;jelenicami presunie aj o&nbsp;dve doliny ďalej, čo znamená päť kilometrov. Bočné jelene idú za nimi a&nbsp;v doline, kde ešte včera burácali jelenie hlasy, je ticho ako v&nbsp;hrobe.</strong> Niet tu ani vtáčika-letáčika. Na to si pri vlkoch musíme asi zvykať.“ Veľký význam pripisuje J. Nôžka prezentácii zhodov parožia na&nbsp;chovateľských prehliadkach.<strong> Podľa neho je&nbsp;dôležité, aby lesníci a&nbsp;zodpovedný lesný personál podľa zhodov poznali jednotlivé jelene a&nbsp;aby presne vedeli, z&nbsp;ktorej lokality pochádzajú.</strong> Aby poznali, ako sa vyvíjajú, koľko majú rokov a&nbsp;koľko im ešte chýba do&nbsp;kulminácie. „Práve tohto roku sme prezentovali zhody jeleňa s&nbsp;hodnotou 217 bodov CIC,“ spomína J.&nbsp;Nôžka. „S výnimkou jedného zhodu máme všetky zhody tohto nádejného päťročného jele­ňa. Lesník ho videl na&nbsp;jeseň a&nbsp;neskúsený poľovník by ho mož­no ulovil, lebo vykazuje obrovskú parožnú hmotu. Podľa našich poznatkov je to však mladý nádejný jeleň v&nbsp;plnej sile a&nbsp;do kulminácie má ešte najmenej 6 ro­kov. V&nbsp;tom teda vidím význam prezentácie zhodov a&nbsp;školení lesníckeho personálu. Popri školeniach však kladieme dôraz aj na&nbsp;správnu selekciu bezparohej zveri.“</p>

<h2>Priebeh ruje</h2>
<p><strong>Staré jelene na Poľane idú do ruje prvé. Prichádzajú na toto územie zavčasu, niekedy už v máji, lebo tu nachádzajú dostatok potravy</strong>. Sú to domáce jelene, ktoré dosiaľ žili utajene. Neskôr, počas ruje, sa ozývajú a je možnosť ich aj vidieť. Po ruji sa zase spájajú do čried a sťahujú sa za potravou do nižšie položených oblastí. „Naše jelene si držia svoje lokality, a aj keď odídu, zväčša sa vracajú na pôvodné rujoviská,“ opisuje svoje skúsenosti s jeleňmi E. Rakyta: „<strong>V sedemdesiatych rokoch tu mal jeleň počas ruje aj desať jeleníc, lenže potom sa začal meniť po­mer pohlaví, lebo sa veľmi zvyšovali stavy zveri. Dnes tu majú jelene maximálne päť jeleníc</strong>.“ Ruja neprebieha na celom území naraz. Ovplyvňujú ju rujné jelenice. Na Poľane sú oblasti, kde sa nachádzajú kvalitné jelene, v tých častiach sa zver neloví. Neprebieha tam ani selektívny odstrel jeleníc, lebo je predpoklad dobrého genofondu.</p>

<h2>Selekcia</h2>
<p><strong>V sedemdesiatych rokoch minulého storočia na&nbsp;Poľane začali uplatňovať kritériá selektívneho odstrelu.</strong> Predtým k tomu pristupovali priveľmi váhavo a&nbsp;rozmnožili sa neperspektívne, výradové jelene. Neskôr aj na&nbsp;odporúčanie odborníka na&nbsp;jeleniu zver doktora Bališa lovili doslova na&nbsp;stretnutie najmä takzvané vidlové jelene. <strong>Vďaka zodpovednej selekcii sa začali ukazovať častejšie korunové jelene a&nbsp;bolo nevyhnut­né sprísniť kritériá chovnosti.</strong></p>