Tak ako každý rybár, aj ja som mala vždy svoj sen. Jeden, dva, možno i viac. Okrem ulovenia krásneho čierneho lysca v&nbsp;Anglicku ma veľmi lákala rybačka v&nbsp;exotike. Milujem cestovanie, slnko, kaprárčinu a veci raritné. „Prečo si nedopriať malé osvieženie po zväzovkách a&nbsp;sukromákoch na Slovensku?“ povedali sme si jedného dňa s manželom-rybárom a kúpili si letenky do Thajska. Super výlet bol na svete.

V&nbsp;Thajsku sme mali na výber z&nbsp;dvoch rybárskych rezortov, a&nbsp;to Gillhams Fishing Resort alebo Jurassic Mountain Resort. Prečo sme si vybrali Gillhams? Úprimne, nemám na to žiadny silný argument. Ich webstránka sa mi zdala intuitívnejšia, komunikácia jednoduchšia, umiestnenie pre nás výhodnejšie a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade aj cena bola lepšia. No obe alternatívy sú veľmi porovnateľné. Ak máte možnosť ísť kamkoľvek, moje odporúčanie znie: „Neváhajte a&nbsp;vyrazte!“

Hneď ako sme prešili bránou do rezortu, naskytol sa nám úžasný pohľad na zeleňou obklopené jazero v lone masívnych hôr a&nbsp;dažďového pralesa. Vonku bolo príjemných 30 stupňov, takže slniečko dotváralo celkovú atmosféru. V&nbsp;tej chvíľke ste sa chceli iba zastaviť, sadnúť si a&nbsp;kochať sa všetkou tou krásou navôkol. Ale preto sme sem predsa neprišli! A&nbsp;tak sme sa hneď vydali smerom k&nbsp;manažérovi, ktorý nám mal všetko vysvetliť a&nbsp;poukazovať.

Manažér bol Angličan ako repa. Ochotne nám poukazoval celé jazero, vysvetlil základné pravidlá a spôsob rybolovu, stručne prezentoval históriu. Jazero je rozdelené na niekoľko lovných miest a&nbsp;môžete tu chytiť až neuveriteľných 51 druhov sladkovodných rýb. Ako kaprári sme sa sem primárne vydali na siamské kapry, ktoré môžu mať až 300 kilogramov a tri metre. S&nbsp;manažérom sme sa dohodli, kde budeme chytať. Miesto nám sám odporučil. Dostali sme krmivo na tri dni, základné rybárske vybavenie a&nbsp;všetko ostatné, vrátane udíc, nás čakalo priamo na našom fleku. Luxus. Žiadne skladanie bivaku, montovanie udíc a&nbsp;naťahovanie sa so všetkými tými rybárskymi taškami. Väčšina vybavenia ako prúty a navijaky boli značky Shimano a háčiky, šnúrky a podobne anglickej značky Korda. Vedia čo je dobré, Kordu používame aj doma, nemuseli sme strácať čas zoznamovaním sa s nimi a mohli hneď rybárčiť. Okolo jazera pobehovali takzvaní Fishing guides. Každý z&nbsp;nich mal na starosti niekoľko lovných miest, na ktorých rybárom pomáhal, radil, disponoval extra návnadami a&nbsp;podobne. Keď sme čokoľvek potrebovali, stačilo zakričať na Chrisa, nám prideleného pomocníka. 

Prvý deň sme však nič nechytili. Ani jediné pípnutie. Nič. Nebudem klamať, cítila som mierne sklamanie a hlavne veľkú nedočkavosť. Preleteli sme predsa toľko kilometrov a aspoň jedného obra z&nbsp;tohto jazera sme si túžili vytiahnuť obaja. Stále sme však mali dva celé dni pred sebou a&nbsp;plno odhodlania v&nbsp;sebe.

Druhý deň sme zmenili sme lovné miesto. Dopočuli sme sa, že nejaký Angličan sa po týždni chytania vracia domov a&nbsp;jeho miesto je k&nbsp;dispozícií. Vraj tu chytil denne 4-5 rýb. Jasné, že sme išli skúsiť šťastie. Namotivovaní, plní očakávaní sme sedeli na novom lovnom mieste a&nbsp;čakali na vytúžené pípnutie hlásičov. No hodiny plynuli bez záberu. Pôvodne sme mali nahodené všetky prúty na siamského kapra, ale rozhodli sme sa jeden prút zmeniť na dravce. V jazere plavú obrovské sumce a napríklad aj vzácna arapaima. Aj tieto ryby rozhodne stáli za snahu. Lákali sme ich na malé rybky, kuracie srdiečka či klobásu. Približne každé dve hodiny sme prehadzovali nástrahy, dokrmovali s pomocou rakety, ale neúspešne. Kde - tu počuť z&nbsp;jazera zvuk píšťaliek. Tie dostanú všetci rybári pri vstupe do rezortu a&nbsp;v&nbsp;prípade záberu na ne musia pískať ako o&nbsp;život. Následne pribehne jeden z&nbsp;fishing guides, ktorý pomáha pri zdolávaní a&nbsp;podoberaní ryby. Keď dva dni po sebe nemáte ani „ťukanec“, je zvuk píšťalky od vedľa to posledné, čo chcete počuť. Padla noc a my sme museli aj ďalší deň ukončiť bez záberu.

Posledný deň bol pred nami. Jeden pán na motorke rozvážal každé ráno raňajky až na lovné miesto, takže sme nemuseli strácať a&nbsp;rovno vyrazili k&nbsp;vode. Ostali sme verní lovnému miestu z&nbsp;predošlého dňa. „Tentokrát to musí vyjsť!“ Opäť skúšame všetko možné, vymýšľame, taktizujeme, zúfame, nariekame, modlíme sa... Áno, keď už ste zúfalí, tak sa upínate aj soche zlatého Budhu, ktorá sa týči nad jazerom. Dohoda znela: „Budha, daj nám, prosím, jednu rybu a&nbsp;my ti dáme 10 dolárov, za dve ryby 20 dolárov...“ Znie to šialene? Áno, tak sme sa veru začínali cítiť. Cenné minúty ubiehali a&nbsp;večer sa opäť neúprosne blížil. No nám sa stále nedarilo spraviť jediný záber. A&nbsp;tak si opustene sedíme na plastových stoličkách, vyjedáme keksíky a&nbsp;pozeráme, čo nové sa udialo na instagrame za poslednú minútu. A&nbsp;v&nbsp;tom to prišlo!

Jazda hodná obrovskej ryby. Už aj ja pískam na píšťalku, zatiaľ čo Adam beží k&nbsp;udiciam a&nbsp;zasekáva svoj kapitálny úlovok. Stačilo sa pozrieť na ohnutý prút a ihneď bolo jasné, že toto nič malé nebude. Ryba si brala metre z cievky a dlhý čas sa ju nedarilo ani len zastaviť. Nebudem klamať, že ma nelákalo si to vyskúšať, a tak som Adamovi zobrala prút a skúsila si to na vlastnej koži. No už po pár sekundách sme obaja zhodnotili, že tento kúsok je nad moje sily a keď ma ryba skoro stiahla do vody, prút som mu ochotne vrátila. Približne po 40 minútach boja je toto monštrum v podberáku! Sumec s hmotnosťou 60 kilogramov, na ktorého zvyčajne natrafíte v riekach Chao Phraya alebo Mekong! Výskame od radosti, tešíme sa. Skočil sme do vody, nech si ho čím skôr pozrieme z blízka. Neuveriteľný zážitok! Sumec sa ulakomil na mäsové boilies s ananásovou esenciou, ktoré sme nastražili na siamského kapra, takže do posledného momentu sme si mysleli, že na konci háčiku bude práve ten.

Ešte sme sa ani poriadne neusušili na brehu a bol tu ďalší záber. Tentokrát prišla moja chvíľa. Zasekávam a&nbsp;cítim, že s touto rybou by som mohla bojovať, hoci som vôbec netušila, čo ma čaká na druhom konci silónu. „Hlavne opatrne, Nicol, nechceš ju stratiť“, opakovala som si dookola. Po pár minútach boja sme zbadali na hladine plutvu. Už bolo všetkým jasné, že na udici máme určite siamského kapra. Krásnych 25 kilogramov tohto exotického kapra skončilo v&nbsp;podberáku a&nbsp;my sme sa opäť neskutočne radovali. Škoda, že medzičasom zapadlo slnko a&nbsp;na fotenie veľa svetla neostalo. No keď sa vám podarí chytiť takúto rybu, je vám vlastne úplne jedno, či bude fotka rozmazaná, zrnitá alebo tmavá. Dôležité je, že táto spomienka bude akokoľvek zvečnená a&nbsp;vy sa k&nbsp;nej môžete kedykoľvek vrátiť alebo ju hrdo ukazovať všetkým naokolo.

Vraví sa, že na dobré sa čaká. Inak to nebolo ani v&nbsp;našom prípade a&nbsp;nakoniec sme sa obaja dočkali. Do posledných hodín nás Thajsko naťahovalo a&nbsp;skúšalo našu trpezlivosť. Ale dali sme to a&nbsp;tento zážitok ostane navždy v&nbsp;našich spomienkach. A&nbsp;áno, soche Budhu sme zaplatili do pokladničky 20 dolárov. Sľuby sa musia plniť.