Drozd čierny (Turdus merula) Je najznámejší a najrozšírenejší z našich druhov drozdov. Kedysi to bol typický lesný vták, no postupne sa sťahoval bližšie k&nbsp;ľudským sídlam na vidieku a do veľkých miest. V súčasnosti tak žije i v&nbsp;parkoch, sadoch a&nbsp;záhradách. Už koncom zimy na seba púta pozornosť hlasným, melodickým spevom. Pred brieždením ho vyludzuje z vyvýšených miest samček. Záhradkárom robí starosti tým, že ozobáva ovocie, ale je takisto užitočný, pretože konzumuje množstvo nežiadúceho hmyzu a&nbsp;slimákov. Hniezdo si stavia v&nbsp;marci na stromoch a&nbsp;v&nbsp;kroví alebo i priamo na ľudských stavbách.

Odchováva 4 až 6 mláďat (najčastejšie 5, ako všetky druhy našich drozdov), a&nbsp;to 2- až 4-krát do roka. Všetky druhy drozdov sedia vajíčkach okolo 14 dní a&nbsp;približne rovnako dlho kŕmia mláďatá v&nbsp;hniezde. Drozd čierny je väčšinou stály, iba malá časť hlavne mladých vtákov sa sťahuje južnejšie. Dospelé samce sú čierne so žltým zobákom a&nbsp;krúžkom okolo oka, samice sú tmavohnedé, na brušnej strane svetlejšie a&nbsp;škvrnité. Mladé sa sfarbením podobajú samičke. V&nbsp;ostatných rokoch poklesla v&nbsp;Európe ich populácia najmä v dôsledku vírusu Usutu (USUV), ktorý sa potvrdil aj u&nbsp;nás. Mnoho vtákov po nákaze hynie, no časť populácie si vytvorí protilátky a&nbsp;prežije. Uvedený vírus prenášajú komáre, pre človeka je neškodný.

Drozd plavý (Turdus philomelos) O&nbsp;niečo menší než drozd čierny je drozd plavý. Obe pohlavia sú sfarbené rovnako. Žije najmä v&nbsp;lesoch, remízkach a&nbsp;brehových porastoch vodných tokov, no tiež synantropizoval a&nbsp;časť populácie sa presťahovala do parkov a&nbsp;záhrad. Hniezdnu kotlinku si natiera zmesou hliny a&nbsp;úlomkov práchnivého dreva.

Samička do nej znáša okolo päť modrozelených vajíčok s&nbsp;riedkymi čiernymi škvrnami. Mláďatá všetkých druhov drozdov opúšťajú hniezdo ešte nedokonale schopné letu a&nbsp;sú významnou zložkou potravy dravých vtákov, ale i kún či mačiek. Drozdy plavé hniezdia 2 až 3 razy do roka. Sú sťahovavé, len ojedinele prezimujú najmä v&nbsp;južných oblastiach Slovenska.

Drozd trskotavý (Turdus viscivorus) Podobá sa drozdovi plavému, je však výrazne väčší. Je to vlastne najväčší zástupca našich drozdov a typický lesný vták. Jedince, ktoré môžeme pozorovať v&nbsp;zimnom období, zväčša prileteli zo severnejších krajín. Naše populácie sú čiastočne sťahovavé. Zimujúce vtáky sa zdržiavajú najmä v&nbsp;lokalitách s&nbsp;bohatým výskytom imela a&nbsp;imelovca, ktorých plody vo veľkej miere konzumujú. Hniezdo si stavajú vyššie v&nbsp;korunách stromov. Hniezdia zvyčajne raz do roka, len niektoré páry dvakrát.

Drozd červenkastý (Turdus iliacus) Takisto sa podobá na drozda plavého, no je trochu menší, má výrazný svetlý pásik nad okom a&nbsp;červenohrdzavé boky. U&nbsp;nás je hlavne migrujúcim druhom, v&nbsp;jeseni sa objavuje v&nbsp;októbri až novembri, na jar v&nbsp;marci až apríli. V&nbsp;menšom počte sa zdržiava na krovinatých stráňach, v sadoch a&nbsp;záhradách celú zimu, najmä ak tam má dostatok potravy v podobe hlohu, šípok, jarabiny a&nbsp;ovocia. Hniezdi predovšetkým v&nbsp;severnej Európe, u&nbsp;nás len ojedinele.

Drozd kolohrivý (Turdus torquatus) Ide o typický horský druh. Je prísne sťahovavý, v zime ho u nás zaznamenávame iba ojedinele. Na Slovensku hniezdi od nadmorských výšok 800 metrov po hornú hranicu lesa, jeden- až dvakrát v&nbsp;roku. Najradšej má okraje ihličnatých a zmiešaných lesov s&nbsp;prítomnosťou lúk. Samec je čierny s&nbsp;bielymi okrajmi pier a&nbsp;typickým bielym polmesiacom pod hrdlom. Samica je tmavohnedá so slabým náznakom bieleho polmesiaca na hrdle.

Drozd čvíkotavý (Turdus pilaris) Ako jediný z našich druhov drozdov bol v&nbsp;minulosti poľovnou zverou. V&nbsp;súčasnosti je spolu s ostatnými zákonom chránený. Hniezdi v kolóniách i jednotlivo, na okrajoch lesov susediacich s&nbsp;lúkami, v&nbsp;brehových porastoch vodných tokov, ale aj v&nbsp;parkoch a&nbsp;záhradách, a to jeden až dva razy do roka. Naše populácie sú čiastočne sťahovavé. V zimných mesiacoch k&nbsp;nám prilietajú vo veľkom počte severské populácie a&nbsp;zdržiavajú sa v kŕdľoch na miestach s&nbsp;dostatkom potravy, najmä v&nbsp;jabloňových sadoch, kde zostalo množstvo plodov. Obľubuje aj plody jarabiny, hlohu či šípky. Stanislav Harvančík