Kačica divá je našou najpočetnejšou kačicou aj vďaka vypúšťaniu umelo odchovaných kačíc určených na odlov. Zdržuje sa pri stojatých i tečúcich vodách s bohatstvom vodných rastlín a pobrežných porastov na celom našom území. Naše populácie sa zvyčajne presúvajú na zimu na juh a k nám prilietajú kačice zo severných krajov. Kačica divá patrí do skupiny plávavých kačíc. Pre ne je typické pretiahnuté telo, dlhší krk. Kratšie nohy s plávacími blanami medzi prednými prstami majú posunuté mierne dozadu proti osi tela, preto sa pri kráčaní kývajú do bokov. Pri plávaní tieto kačice držia zadnú časť tela a chvost nad vodou a pri ťahaní potravy z vody robia „stojku“, hlavu a časť tela ponoria tak, že im vyčnieva z vody len zadná časť. Vzlietajú priamo z vodnej hladiny.

Letným domovom husi divej sú jazerá lemované porastom tŕstia v severských oblastiach. Od augusta do novembra letia husi divé v pravidelných klinovitých útvaroch na svoje zimoviská v Stredomorí, aby sa zase na jar vrátili na svoje severné hniezdiská. Hus divá je jediná, ktorá u nás na Záhorí zimuje, ba aj hniezdi. Častejšie je však v povodí Moravy a Dyje. Počas jesenného ťahu sa zastavujú tieto husi aj v iných oblastiach Slovenska. Hus divá, ktorá je predkom našej domácej husi, je najväčšia zo všetkých husí a dosahuje hmotnosť 3 až 4 kg, staré gunáre môžu mať i nad 5 kg. Rozpätie krídel je 170 cm. Sfarbenie je pri oboch pohlaviach rovnaké – sivohnedé, na vrchnej časti tela tmavšie, spodok tela je bledosivý. Krídla a chvost sú tmavé a koniec chvosta je bielo lemovaný. Hrubý zobák je oranžovej farby, zakončený bielym nechtom. Pomerne dlhé beháky sú mäsovoružové, len pri mladých vtákoch sivohnedé. Medzi prstami je plávacia blana. Hus divá žije po celý život v trvalom páre.

Labuť veľká sa rozšírila do mnohých európskych krajín v období 16. a 17. storočia. V tom čase sa chovali predovšetkým v zajatí. Dnes však labute poznáme ako polokrotké vtáky, ktoré žijú vo voľnej prírode. Typickým pre labuť veľkú je čierny čelový hrbolček na koreni zobáka, ktorý je zvlášť výrazný u samcov na jar v čase párenia. Labute veľké sú rozprávkovo pôvabné vtáky. Ich siluety poznáme z hladiny mnohých jazier, rybníkov a riek. Najmä v zime ich často vídavame v ústiach riek. V tomto období ich snehobiele perie získava aj popolavú farbu.

Kormorán veľký v&nbsp;priemere dorastá do hmotnosti približne troch kilogramov, výnimočne aj nad štyri kilogramy. Najväčší jedinec, ktorého som vážil, mal až 4,2 kg! Ale to je hmotnosť aj s ulovenou korisťou. Sfarbenie má čierne s typickým kovovým leskom. Mladé jedince majú brucho biele. V svadobnom šate majú kormorány biele škvrny na lýtkach a aj na hlave im perie zbelie. Dĺžku tela má kormorán v rozmedzí 70 – 90 cm, rozpätie krídel do 150 cm. Je dokonale prispôsobený na lov rýb, svojej hlavnej koristi. Pevný, hákovito zahnutý zobák v spodnej časti prechádza v široko roztiahnuteľnú blanu. Umožňuje mu to prehltnúť ryby až do dĺžky 55 cm! Takúto korisť konzumuje zväčša až v prípade zníženej potravnej ponuky. Bežnou korisťou sú ryby vo veľkosti 10 – 35 cm. Hniezdi v korunách stromov, poddruh P. c. carbo na morských útesoch. Môže sa dožiť až 25 rokov a za rok vyviesť 2 – 4 mláďatá.

Bocian biely je najznámejším vtáčím druhom žijúcim v blízkosti ľudí. Svoje objemné hniezda stavajú bociany na komínoch, budovách a stĺpoch elektrických vedení v osídlenej krajine. Bociany žijú v našich dedinách a mestách už viac ako 150 rokov. Patria medzi typické sťahovavé vtáky. Zimoviská sa nachádzajú v subsaharskej Afrike. Počet bocianov v minulosti výrazne klesol. V súčasnosti ich ohrozuje naďalej ničenie mokradí a lúk, intenzívne poľnohospodárstvo a nebezpečie zásahu elektrickým prúdom na stĺpoch smrti. Na Slovensku hniezdi 1260 až 1350 párov bocianov bielych. Vroku 2014 prebieha medzinárodné sčítanie bocianov bielych v celom areáli rozšírenia.

Volavka popolavá je takmer taká veľká ako bocian, dosahuje hmotnosť 1,1 – 1,7 kg, jasno sivá, s&nbsp;predĺženým ozdobným perím na záhlaví a&nbsp;pod krkom. Krk má veľmi dlhý a&nbsp;tenký, pri lete esovite zahnutý, zobák má 100 – 125 mm dlhý, ostrý, klinovitý. Nohy má veľmi dlhé. Brodí sa vo vode a&nbsp;loví ryby a&nbsp;obojživelníky. Hniezdi na stromoch v&nbsp;kolóniách. Hniezdo je pomerne veľké a&nbsp;stavajú ho obaja parteri. Samica znáša 4 – 5 vajec a&nbsp;sedia na nich striedavo obaja rodičia 25 – 28 dní. Najprv vyvrhujú mláďatám potravu priamo do zobáka, neskôr pred ne do hniezda. Lovia tak, že stoja meravo v&nbsp;plytkej vode a&nbsp;ryby sa zmocnia prudkým vymrštením hlavy na dlhom krku. Na poli chytajú rôzny hmyz, drobné hlodavce, vtáky sediace na hniezde atď. Pri love v&nbsp;rybníkoch porania veľa väčších rýb, ktoré sa im nepodarí uloviť. Je sťahovavá. Do čeľade volavkových patrí ešte veľa iných brodivých vtákov (volavka purpurová, beluša veľká a&nbsp;malá, chavkoš nočný, bučiak veľký, bučiačik obyčajný a&nbsp;i.), ktoré však nepatria medzi zver.

Čajka smejivá veľkosťou pripomína holuba, je prevažne sfarbená, dospelá má v čase párenia hnedú hlavu. Je sťahovavá. Hniezdi na zemi v kolóniách. Čajky prilietajú na hniezdiská v marci – apríli. Hniezda si stavajú na vode na vodných rastlinách, na plytkých, aj plávajúcich ostrovoch, na zachytených ostrovčekoch z krovín, rašeliny ap. Robia si ho zo suchých častí vodných rastlín. Samica kladie 2 – 4 vajcia a sedia na nich striedavo obaja rodičia 22 – 24 dní. Výchova mláďat v hniezde trvá asi 5 týždňov. Čajka smejivá žije pri vodách, loví ryby, ale najmä hmyz, červy, príležitostne žerie aj vajcia a mláďatá vtákov (jarabíc, kačíc divých a bažantov), hraboše malé zajačiky ap. Živočíšnu potravu z vody loví tak, že si ju vyhliadne zo vzduchu, a potom sa za ňou hodí do vody. Jej početnosť sa výrazne zvyšuje a postupne sa rozširuje aj na nové vhodné lokality mimo vody a začína spôsobovať škody aj na malej poľovnej zveri. Mimoriadne početná je na Slovensku mimo vegetačného obdobia, keď sa objavuje už aj pri smetiskách.

Rybárik riečny je približne 16,5 cm veľký vták z čeľade rybárikovité. Je veľmi výrazne sfarbený s oranžovou spodinou a modrým chrbtom, krídlami a temenom. Výrazným znakom je tiež jeho nápadne dlhý zašpicatený zobák. Pre svoje krásne sfarbenie je nazývaný lietajúci drahokam.&nbsp; Rybárik riečny žije vo vodách rôznych typov; hniezdi v strmých&nbsp;&nbsp;&nbsp; brehoch. Potrava pozostáva najmä z&nbsp;rýb. Optimálne ekologické podmienky: neregulované rieky s mozaikou tečúcich a stojatých vôd, stromy a kríky na brehoch, veľké množstvo rýb, strmé riečne brehy. V projektovom území sú obmedzené možnosti hniezdenia a potravnej ponuky.

Kúdeľníčka lužná. Samec na jar začína so stavbou hniezda, pričom na rozostavenú stavbu láka samičku, s ktorou ju spoločne dokončí. Hniezdo kúdeľníčky lužnej možno považovať za najkrajšie a najdokonalejšie vtáčie hniezdo v Európe. Stavba začína vo vidlici konárika, na ktorú samec navinie tenké a dlhé rastlinné vlákna. Zo základu vytvorí oblúk podobný hojdačke. Z neho začína viť dno, ktoré postupne prechádza do stien. Tie stavia z chumáčov nažiek vŕby a topoľa. Výtvor spočiatku pripomína kôš a neskôr vrecko s dvoma otvormi. Jeden z nich kúdeľníčka nakoniec uzavrie, do druhého urobí rúrkovitý vchod. Po vyliahnutí sa o mláďatá stará len samica.&nbsp;

Potápka chochlatá&nbsp;má zvrchu čiernohnedú farbu. V čase párenia má samček predĺžené čierne perie na hlave (rožky) a okolo hrdla hrdzavý golier. Keď pláva potápka na vode, nevidno jej chvost. Má štíhly krk a klinovitý červenkastý zobák. Nemá plávaciu blanu, ale na bokoch prstov má pevnú obrubu. Dosahuje hmotnosť 0,9 – 1,2 kg. Žije na rybníkoch, jazerách a na mŕtvych ramenách vodných tokov. Výborne sa potápa. Je sťahovavá. Môže spôsobovať škody chytaním rybiek v plodiskových a produkčných rybníkoch. Pri tokaní je pre ňu charakteristické, že partneri sa oprú o seba prsami, vysoko sa pri tom vynoria z vody a tak plávajú, samec dopredu a samica dozadu. Hniezdo pláva na vode v úkryte z vodných rastlín, v plytkej vode je na dne. Hniezdo má tvar kopčeka zo suchých častí vodných rastlín, uprostred s hniezdnou jamkou a jeho základ tvorí vlhký rastlinný materiál. Samica kladie 3 – 6 vajec a sedí na nich asi mesiac. Mláďatá sa liahnu postupne a ich výchova trvá pomerne dlho.

FOTO Vtáctvo od potokov a riek: Pozrime sa, kto žije pri vode

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

FOTO Vtáctvo od potokov a riek: Pozrime sa, kto žije pri vode

Súvisiace články

Nie je nad osvieženie: Aj zver sa v lete rada okúpe

Nádherné FOTO: Ako sa žije kamzíkom v letných mesiacoch?

Plamienka driemavá: Poznáte jednu z našich najkrajších sov?

TOTO sú zvieratá, čo sú prirodzene hore celú noc! Máte aj vy jedno doma?

Veverica stromová: Akrobatka v korunách bola kedysi lovnou zverou

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás