Králik divý (Oryctolagus cuniculus) pochádza z Pyrenejského polostrova a zo severnej Afriky, no vďaka vysokej plodnosti sa postupne udomácnil vo väčšine krajín západnej a strednej Európy. 

V Austrálii sa premnožil natoľko, že ohrozoval ekologickú rovnováhu tohto najmenšieho kontinentu. V minulosti sa u nás hojne vyskytoval v teplejších, nižšie položených oblastiach, ale zdecimovali ho epidémie myxomatózy a králičieho moru, takže dnes prežíva len ostrovčekovite v izolovaných populáciách.

Králik divý sa veľmi podobá zajacovi poľnému (Lepus europaeus). No králik je menší, sotva dvojkilový a má kratšie zadné nohy i ušnice. Uši králika nikdy nemajú čierne konce a pri preklopení dopredu nepresahujú koniec nosa. Jeho plyšová srsť býva zvyčajne sivá, na spodnej časti tela hnedosivá a na vnútornej strane nôh bledosivá až biela.

Vyskytujú sa však aj belasé, hrdzavé, čierne či rozlične strakaté jedince. Má silné predné nohy a labky zakončené pazúrmi, prispôsobenými na hrabanie brlohov.

Králik divý žije v rodinných skupinách, ktoré tvoria dvaja až siedmi, niekedy až desiati členovia. Niekoľko skupín môže žiť vedľa seba a vytvoriť kolóniu. Vo veľkých rodinách vládne prísna hierarchia. Vládcom je hlavný dominantný samec a nad samicami dominuje jeho družka.

Kolónie králikov si pod zemou budujú rozsiahle komplexy chodieb, kde trávia väčšiu časť dňa. V nore tiež spávajú a privádzajú na svet mladé. Vyliezajú až so západom slnka. Sú prevažne „súmračné“ až nočné živočíchy. Len niekedy, keď ich nik neruší, rozhodnú sa vyhriať na slnku.&nbsp;

Vyhovuje im suché a teplé počasie. Najčastejšie ich môžeme pozorovať za súmraku, keď vychádzajú za potravou, alebo tiež ráno za svitania. Keďže majú veľa nepriateľov, sú neustále v strehu. V nebezpečenstve dupú zadnými nohami. Králičiu kolóniu nájdeme najskôr na okrajoch lesíkov v blízkosti polí, kde sú ľahké, piesočnaté pôdy.

Králiky divé sa rozmnožujú už od februára približne do októbra. Obdobie párenia prebieha bez veľkých ceremónií.

Samica má ročne štyri až päť vrhov a dovedna privedie na svet aj okolo šesťdesiat mláďat. Napriek takémuto vysokému prírastku sa počty králikov na Slovensku pohybujú len v niekoľkých stovkách.

Stavy závisia od klimatických podmienok a hlavne ich decimujú infekčné choroby myxomatóza a kokcidióza. Hromadné hynutie králikov u nás spôsobila epidémia myxomatózy v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

Bývajú zvyčajne sivé, ale vyskytujú sa i belasé, hrdzavé, čierne či strakaté jedince a občas takisto albíny.

Uši králika nikdy nemajú čierne konce a pri preklopení dopredu nepresahujú koniec nosa.

Ekologická hrozba či obdivuhodný preživší? Králik divý na Slovensku

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás

Ekologická hrozba či obdivuhodný preživší? Králik divý na Slovensku

Súvisiace články

Ekologickí inžinieri pod hladinou: Volajú ma krivák

Corrida po slovensky: Statné býky, alebo malé rybky?

Chocholačky: Zimný hostia prilietajú v októbri, ľahko sa skryjú pod hladinou

Nebezpečné tvory:10 zvierat, ktoré vás môžu zabiť do sekundy

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás