Veronika Vallová

Kačica divá je našou najpočetnejšou kačicou aj vďaka vypúšťaniu umelo odchovaných kačíc určených na odlov. Zdržuje sa pri stojatých i tečúcich vodách s bohatstvom vodných rastlín a pobrežných porastov na celom našom území. Naše populácie sa zvyčajne presúvajú na zimu na juh a k nám prilietajú kačice zo severných krajov. Kačica divá patrí do skupiny plávavých kačíc. Pre ne je typické pretiahnuté telo, dlhší krk. Kratšie nohy s plávacími blanami medzi prednými prstami majú posunuté mierne dozadu proti osi tela, preto sa pri kráčaní kývajú do bokov. Pri plávaní tieto kačice držia zadnú časť tela a chvost nad vodou a pri ťahaní potravy z vody robia „stojku“, hlavu a časť tela ponoria tak, že im vyčnieva z vody len zadná časť. Vzlietajú priamo z vodnej hladiny.

Sfarbenie kačíc divých sa líši podľa pohlavia. Kačka má nenápadné žltohnedé sfarbenie s tmavými škvrnami, káčer je vo svojom svadobnom šate sfarbený pestro. Hlava a krk sú tmavé, lesklozelené, dolu na krku je biely golier, hrvoľ a hruď sú gaštanové, chrbát hnedosivý, spodok tela svetlý, slabo vlnkovaný a na chvoste sú dva páry čiernych kosierikov. Na krídlach majú obe pohlavia bielo obrúbené modré zrkadlo, ktoré má káčer výraznejšie. Sfarbenie káčera od mája do septembra je však podobné kačke, ktorá pŕchne len raz v roku, a to v auguste po vyvedení mláďat. Počas preperovania vtáky nemôžu asi 3 týždne lietať a ukrývajú sa v rastlinných zárastoch. Nohy sú oranžové a zelenožltý zobák je široký a ploský. Okraje sú jemne zúbkované, kadiaľ odchádza voda pri zbieraní potravy z vody. Na konci zobáka je malý, tvrdý čierny nechet, ktorý slúži na utŕhanie potravy. Káčery dosahujú hmotnosť až 1,5 kg, kačky sú o niečo menšie. Kačice sú aktívne v noci, keď zaletujú i na polia za pašou. Cez deň sú ukryté pod brehami alebo v zárastoch tŕstia. Živia sa vodnými i pobrežnými rastlinami, semenami, ale požierajú aj hmyz, červy, slimáky, žaby i malé rybky.

Párikovanie kačíc prebieha už na jeseň – partnerstvo trvá len jednu sezónu. Párenie je potom až na jar na hniezdiskách. Počas tokania káčer pláva okolo kačky, neraz sa stavia do zvislej polohy a rozťahuje krídla a ozýva sa hvízdavým zvukom. Kačka pri plávaní často potrháva hlavou dozadu na chrbát a ozýva sa hlasitým kačkaním. Po spárení si kačky robia hniezdo na brehoch v trávnych porastoch alebo na vŕbach či v dutinách stromov. Niekedy obsadia aj opustené hniezda dravcov alebo krkavcovitých vtákov. Začiatkom apríla tu kačka denne znáša 8–12 zelenkastých vajec. Káčer sa v čase znášky zdržuje ešte blízko hniezda, neskôr natrvalo opúšťa kačku. Po 28 dňoch zahrievania sa liahnu kačíčatá. Majú žltkasté páperie s tmavým pásom cez oko. Matka ich hneď po vyliahnutí vyvádza na plytkú vodu a učí ich hľadať si potravu. V nebezpečenstve sa stavia na ich obranu alebo predstiera zranenie, aby odlákala útočníka. Po 8 týždňoch vedia už kačíčatá lietať a v rodinnom kŕdli sa zdržujú do zimy.

Kačica chrapkavá (Anas crecca) je pri jesenných ťahoch dosť početná a na vodných nádržiach stredného Slovenska pravidelne i zimuje. U nás hniezdi zriedkavo, i keď v Čechách hniezdi v menšom počte pravidelne. Patrí medzi najmenšie plávavé kačice a dosahuje hmotnosť len 400 g. Káčer vo svojom zimnom šate má hlavu a krk gaštanovej farby a po bokoch hlavy cez oči sa tiahne široký tmavozelený a svetlo lemovaný pás. Prsia má žltkavé, jarabé, pod chvostom je žltý a ostatok tela je jasnosivý s tmavými vlnkami. Na krídlach má lesklozelené zrkadlo. Zobák je takmer čierny a nohy hnedosivé. Hniezdi na zemi, často ďaleko od vody. Znáša 8 až 10 vajec a po 23 dňoch sa liahnu mláďatá, ktoré už po 3 týždňoch lietajú.

V malom počte hniezdi u nás na západnom a východnom Slovensku kačica chrapľavá (Anser querquedula). Niekedy sa zjavuje aj v zime, ale u nás nezimuje. Je o málo väčšia ako kačica chrapkavá. Káčer od jesene do jari má pestré sfarbenie. Na krku a hlave je perie hrdzavohnedé s tmavým pruhom od temena na zátylie a s bielym pásom sponad oka až na krk. Hrvoľ a prsia sú žltohnedé, čierno vlnkované. Boky tela sú biele s čiernymi vlnkami. Brucho je biele. Na krídlach je zelené zrkadlo s bielym lemom vzadu. Zobák i nohy sú tmavé. Počas rýchleho rovného letu robí občas prudké zabočenia do strán. Obratne behá a brodí sa cez takmer nepriechodné trsťové zárasty. Kačka v mokraďových terénoch urobí si zobákom a hruďou v suchej tráve priehlbinu a tu na jar znáša 8–11 vajec a zahrieva ich 23 dní.

O trocha menšia od kačice divej je kačica lyžičiarka (Anas clypeata). Charakteristickým znakom týchto kačíc je dlhý lyžicovite rozšírený zobák, ktorý je zvrchu hnedý a zospodu oranžový. Len v čase párenia má ho káčer celý čierny. Zobák je nápadný najmä počas letu. Káčer vo svadobnom šate má hlavu tmavozelenú až černastú a snehobielu hruď. Spodok a boky tela sú gaštanové. Zrkadlo ńa krídlach je lesklozelenej farby s bielym širokým okrajom vpredu. Tento druh kačice lieta pomaly, krídla vydávajú hvízdavý zvuk. Hniezdi v blízkosti väčších jazier a pomaly tečúcich vôd. Tu kačka znáša v máji 7 až 12 vajec. Inkubačný čas je 23 dní. Kačica lyžičiarka sa vyskytuje u nás pri jesennom a jarnom ťahu. Ojedinele zahniezdi aj na západnom a východnom Slovensku.

Na západnom a východnom Slovensku zriedkavo hniezdi aj kačica chripľavá (Anas strepera). Skôr ju možno pozorovať v čase migrácie a pravidelnejšie sa zjavuje v zime na Dunaji. Nevytvára veľké kŕdle. Je jediným druhom kačíc, ktoré sa sfarbením čo do pohlavia veľmi neodlišujú. Sú hnedosivé s hustým priečnym vlnkovaním. Zrkadlo na krídlach je biele. Káčer má však leskločiernu zadnú časť tela. Kačka hniezdi v apríli a hniezdo si robí v zárastoch tŕstia na suchých miestach a vystiela ho páperím. Znáša 8 až 12 vajec. Zahrievanie vajec trvá podobne ako pri ostatných kačiciach 26 dní.

V čase migrácie pravidelne tiahne cez naše územie kačica hvízdavá (Anas penelope). V malom počte sa vyskytuje aj v zime na nezamŕzajúcich vodných tokoch a nádržiach. Káčer je v čase párenia pestro sfarbený. Hornú časť krku a hlavu má hrdzavohnedú so zlatožltým pruhom od čela na zátylie. Hrvoľ a prsia sú červenohnedé, brucho biele a boky a vrch tela bledosivý s jemnými priečnymi vlnkami. Zrkadlo na krídlach je zelené. Dlhší hrotitý chvost je čiernohnedý. Pomerne krátky zobák je sivomodrý, na konci čierny, nohy sú zelenkasté. Výborne a ticho lieta a z hladiny vzlieta kolmo nahor. Po zemi behá rýchlo a obratne. Káčer sa často ozýva typickým hvizdom.

Poslednou z plávavých kačíc, ktorá sa u nás vyskytuje, je kačica ostrochvostá (Anas acuta). Zjavuje sa v čase migrácie, zriedkavá je v zime. Hniezdi u nás veľmi vzácne. Káčer v svadobnom šate má krk i hlavu čokoládovohnedú a po bokoch krku má pozdĺžne biele pásiky. Prsia a spodok tela sú čistobiele. Chrbát a boky tela sú bledohnedé s bielym vlnkovaním. Na krídlach je zelené zrkadlo. Chvost je špicatý a prostredné tmavočierne chvostové perá sú predĺžené až o 10 cm, čo dobre vidieť počas letu i pri plávaní na vode. Táto štíhla kačica s dlhým krkom lieta veľmi rýchlo – dá sa počuť svišťanie jej krídel. Pred zosadnutím otáča krkom na všetky strany.

Zdroj: <a href="https://www.kampolovat.sk" target="_blank" rel="noopener">https://www.kampolovat.sk</a>

Dnes Vám predstavujeme zástupcu pernatej zveri - kačicu divú a niektoré ostatné druhy kačíc

Veronika Vallová

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás