Poľovníctvo a rybárstvo

<p>Zaujímavé však je, že bazírujú zásadne na&nbsp;poznatkoch zo&nbsp;Severnej Ameriky a&nbsp;Škandinávie, pričom ignorujú poznatky získané na&nbsp;území bývalého Sovietskeho zväzu, hoci práve tam je pravá domovina tohto predátora. <strong>Práve tam prežíva najväčšia časť jeho celosvetovej populácie.</strong></p>
<h2>Ruská stopa</h2>
<p>Autori spomenutých diel obdivujú inteligenciu vlka, jeho vysoko rozvinutý sociálny život vo&nbsp;svorke, jeho etológiu, ale vyhýbajú sa hodnoteniu jeho vplyvu na&nbsp;<strong>manažment raticovej zveri či chov domácich zvierat</strong>. Samozrejme, nepripúšťajú ani možnosť útoku zdravého vlka, nepostihnutého besnotou, na&nbsp;ľudí, čo je však zavádzajúce. Prof. M. Stubbe (2008), ktorý v&nbsp;Irkutsku rok študoval život vlka na&nbsp;Sibíri, konštatuje, že títo „západní“ ochranári vôbec nepoznajú mimoriadne obsiahlu ruskú literatúru o&nbsp;vlkovi, ktorej veľká časť vyšla len v&nbsp;lo- kálnych periodikách a&nbsp;zborníkoch. Možno preto, že neovládajú ruštinu a&nbsp;možno ju ignorujú zámerne, lebo údaje o&nbsp;škodlivosti vlka jednoducho nepasujú do&nbsp;ich predstáv.<strong> Z vlka robia nevinného a&nbsp;neškodného baránka, ktorý strháva len chorú a&nbsp;slabú zver, požiera zdochliny a&nbsp;chráni les pred škodami prežúvavou zverou. Tieto idealistické názory však neobstoja.</strong></p>

<table style="width: 766px; height: 325px; background-color: #ffff99; text-align: left; float: right;" border="2" cellspacing="6" cellpadding="0">
<tbody>
<tr>
<td style="width: 766px;">
<h2>&nbsp;Masírovanie mozgov</h2>
Môžeme predpokladať, že vlky u&nbsp;nás skonzumujú ročne takmer 230 ton mäsa voľne žijúcej zveri a&nbsp;hospodárskych zvierat. Nie sme schopní odhadnúť, koľko jedincov to môže byť, lebo ide o&nbsp;zvieratá rôznej veľkosti, od&nbsp;srnčaťa až po veľkého jeleňa. Okrem toho, pri väčších jedincoch vlky neskonzumujú celú ich biomasu a&nbsp;mnohé zanechané zvyšky konzumujú líšky, krkavce, diviaky a&nbsp;ďalšia zver. Isté je,&nbsp;že nájdené a&nbsp;v poľovníckej štatistike vykazované zvyšky vlčej koristi sú len povestnou špičkou ľadovca a&nbsp;v skutočnosti tých strhnutých jedincov bude oveľa viac. <strong>Najmä v&nbsp;lete sa určite nájde len malá časť týchto kadáverov. Veď čo zostane na&nbsp;mieste z&nbsp;malého strhnutého srnčaťa alebo&nbsp;diviačaťa?</strong><br>Vlky, samozrejme, strhnú aj zdravú, silnú a&nbsp;vitálnu zver, nielen chorú a&nbsp;slabú, ako to tvrdia naši pseudoochranári, keď masírujú mozgy mestského obyvateľstva, úplne vzdialeného od&nbsp;prírody. Podľa ruských údajov okolo 90 percent strhnutej zveri bolo celkom zdravej. <strong>Aj na&nbsp;Slovensku je mnoho lesníkov a&nbsp;poľovníkov, ktorí našli silné jelene a&nbsp;jelenice strhnuté vlkmi, keď ich napríklad zahnali do&nbsp;nejakej rokliny s&nbsp;potôčikom. Faktom je, že v&nbsp;súčasnosti sa sanitárna, asanačná a&nbsp;selekčná úloha vlka v&nbsp;ekosystéme neakceptovateľne preceňuje a&nbsp;jeho škodlivosť podceňuje alebo celkom popiera. Keby naozaj lovil len slabú a&nbsp;chorú zver, bol by už dávno vyhynul.</strong></td>
</tr>
</tbody>
</table>
<h2>&nbsp;</h2>
<h2>&nbsp;</h2>
<h2>&nbsp;</h2>
<h2>&nbsp;</h2>
<h2>&nbsp;</h2>
<h2>&nbsp;</h2>

<h2>Vlk a&nbsp;raticová zver</h2>
<p>Podľa prof. Bibikova spotrebuje <strong>vlk ročne 500 až 800 kilogramov mäsa a&nbsp;podľa iných autorov až 1 700 kilogramov.</strong> Denne to vychádza v&nbsp;priemere na&nbsp;1,4 až 2,2 kilogramu mäsa. Z<strong>a rok skonzumuje mäso v&nbsp;hodnote 1 078,80 až 1 726,08 eura (32 500 až 52 000 Sk).</strong> Ak predpokladáme, že na&nbsp;Slovensku máme do&nbsp;tristo vlkov, skonzumujú za rok mäso v&nbsp;hodnote 304 388,24 až 517 825,13 eura (9,17 až 15,6 mil. Sk).<strong> Pravda, to je iba hodnota mäsa, a&nbsp;nie chovná hodnota zveri alebo hospodárskych zvierat. Ako vieme, až&nbsp;91&nbsp;percent z&nbsp;hmotnosti potravy skonzumovanej vlkom pripadá u&nbsp;nás na&nbsp;raticovú zver, ďalších 8,9 percenta na&nbsp;hospodárske zvieratá a&nbsp;len 0,1 percenta na&nbsp;rôzne menšie zvieratá, vrátane myší a&nbsp;hrabošov, ktoré sú veľmi ľahké, zajacov, ktorých je málo a&nbsp;podobne.</strong> (Hell, Slamečka, Gašparík, 2001). Chovatelia môžu po splnení určitých podmienok požiadať o&nbsp;odškodné za vlkom strhnuté hospodárske zvieratá, takže vlastne celú stravu vlkov, ako to veľmi výstižne konštatuje prof. Stubbe, nepriamo platia poľovníci.</p>

<h2>Svorka v&nbsp;lete a&nbsp;v zime</h2>
<p>So zvyšovaním vstupov do&nbsp;poľovníctva, najmä nájomného, cien krmív a&nbsp;podobne sa tento prob­lém bude ďalej vyostrovať. Užívatelia poľovných revírov u&nbsp;nás vykázali v&nbsp;roku 2007 škody spôsobené vlkmi na&nbsp;hospodárskych zvieratách v&nbsp;sume<strong> 26 531,90 eura</strong> (799 300 Sk). <strong>Vlky občas ulovia aj líšku alebo psa, ale tieto u&nbsp;nás určite netvoria 18,3 percenta ich potravy</strong>, ako uvádzajú Brtek a&nbsp;Voskár (1987). Napríklad v&nbsp;roku 2007 počas poľovačiek na&nbsp;Slovensku zabili najmenej tri poľovné psy. Líšku konzumuje vlk len výnimočne. Samozrejme, každý deň nespotrebuje rovnaké množstvo potravy. Keď má možnosť, nažerie sa mäsa tak, že má sťažený pohyb, ale potom dokáže aj niekoľko dní hladovať. Loví najmä jeleniu, srnčiu a&nbsp;diviačiu zver. Svorka potrebuje najviac pot­ravy v&nbsp;čase odchovu vĺčat, keď loví na&nbsp;malom teritóriu, lebo žije „usadlým“ spôsobom života. V<strong> zime, naopak, svorka prechádza na&nbsp;„kočovný“ spôsob života a&nbsp;jej lovecké územie je mnohonásobne väčšie ako v&nbsp;lete. Na Sibíri sa v&nbsp;zime niekedy spája dovedna aj vyše desať vlkov, lebo takto sú pri love veľkej zveri, napríklad aj losov, úspešnejšie.</strong></p>

<h2>Početnosť a&nbsp;prírastky</h2>
<p><strong>Početnosť vlkov závisí od&nbsp;potravnej ponuky, ktorú majú v&nbsp;regióne k dispozícii, a&nbsp;od intenzity prenasledovania ľuďmi.</strong> Vlky sa premnožia vždy, keď je ľudská spoločnosť v&nbsp;kríze a&nbsp;ľudia ich dostatočne nelovia. Napríklad v&nbsp;Rusku došlo k takému premnoženiu štyri razy, a&nbsp;to v&nbsp;rokoch 1870 a&nbsp;1920 následkom vojny a&nbsp;revolúcie, v&nbsp;roku 1945 počas vojny a&nbsp;v 70-tych rokoch 20.&nbsp;storočia. U nás to bolo najmä po druhej svetovej vojne a&nbsp;potom v&nbsp;poslednej tretine 20.&nbsp;storočia, keď sa zaviedla čiastočná ochrana vlka. Ruskí vedci došli k záveru, že keď má byť početnosť vlka stabilizovaná, treba každý rok uloviť toľko jedincov, koľko zodpovedá polovici jarných kmeňových stavov. To je naozaj reálne, lebo keď máme v&nbsp;teritóriu svorky napríklad päť jedincov a&nbsp;okotí sa len alfa vlčica, ktorá odchová len tri vĺčatá, činí prírastok 60 percent z&nbsp;jarných kmeňových stavov. Ak je nedostatok potravy, výnimočne môže odchovať vĺčatá aj nedominantná vlčica. <strong>V rokoch 1977 až 1980 bol v&nbsp;oblasti Brianska priemerný jarný kmeňový stav vlkov 184 jedincov a&nbsp;priemerný úlovok 267 kusov, teda 145 percent z&nbsp;jarných kmeňových stavov, je však možné, že nejaké vlky sem aj privandrovali, lebo jarné kmeňové stavy i&nbsp;úlovok vykazovali stúpajúci trend</strong> (Stubbe, 2008).</p>

<h2>Čo robiť?</h2>
<p>Poznatky z&nbsp;bývalého Sovietskeho zväzu alebo Aljašky nemôžeme, samozrejme, aplikovať na&nbsp;naše podmienky, ale poučiť sa z&nbsp;nich môžeme. Z vlka nesmieme robiť stelesneného diabla, aj keď sa naňho ešte veľa poľovníkov stále tak pozerá, ale nesmieme zatajovať ani jeho škodlivosť a&nbsp;robiť z&nbsp;neho nevinného baránka. Čas jeho lovu je u&nbsp;nás príliš krátky, mal by sa začínať už v&nbsp;októbri, keď možno podľa veľkosti ešte rozpoznať staré jedince, ktoré by sa mali chrániť, od&nbsp;mláďat. Podľa rôznych signálov predpokladáme, že niekedy poľovníci ulovia vlky aj v&nbsp;čase ochrany, čo je však neakceptovateľné. V čase lovu by sme na&nbsp;vlka mali poľovať aj pomocou odrádzadiel, čím by sa jeho lov zefektívnil. Jedna súprava odrádzadiel má byť dlhá asi osem kilometrov. Vlk musí mať rešpekt a&nbsp;určitú obavu pred človekom. <strong>Synantropizované vlky, aké „korzujú“ aj po bulvároch rumunského Brašova, nepotrebujeme. Vlka treba u&nbsp;nás trvalo zachovať, ale v&nbsp;únosnom počte, aby vážnejšie nenarušoval chov raticovej zveri. V&nbsp;súčasnosti je početnosť tohto predátora podľa nášho názoru privysoká.</strong></p>

DIABOL, alebo baránok? O čom, alebo o kom, bude TENTO článok?

Poľovníctvo a rybárstvo

Plus TV

Vďaka kvalitnej pozorovacej technike vieme prečítať zver aj po súmraku 1

Otázka pre znalcov Ponechať tohto jedinca v chove alebo nie?

Mnohí konzumenti uprednostňujú na vianočnom stole pstruha pred tradikčným kaprom

Výber pre vás