V rokoch 1978 až 1986 sme v Strážovskej hornatine robili výskum trvalých trávnych porastov. Po skončení časti prác sme sa s priateľom Petrom rozhodli pozrieť si neďaleký potôčik Belanka. 

Prístup k jeho korytu komplikovali stromy, kríky a rozličné rastliny. Na jednom mieste bol však porast schodnejší, trochu sme ho vyšliapali, a tak sa nám napokon podarilo dostať až k potôčiku a pozorovať hladinu. Ku korytu sme sa blížili veľmi potichu a opatrne. Miestami sme sa museli doslova plaziť. Potôčik mal šírku štyri až päť metrov a hlboký bol od 20 do 85 centimetrov. Prietokové množstvá vody vždy záviseli od ročného obdobia a od množstva zrážok. Vedeli sme však, že na niektorých miestach sú tône s hlbšou vodou, kde sa zvyknú zdržiavať pstruhy potočné.

Jedného z nich sme skutočne po chvíli uvideli a dokonca sme sa ho pokúsili aj uloviť. Neďaleko potôčika rástli liesky, z ktorých som si odrezal asi 3,5-metrový prút. Po jeho očistení som na tenší koniec uviazal osem metrov silonu. Keďže sa mi cestou podarilo chytiť lúčneho koníka, použil som ho ako nástrahu, ktorú som splavoval dolu prúdom. Potočák jej však nevenoval žiadnu pozornosť. Hoci som prešiel niekoľko stanovíšť, vyšiel som absolútne naprázdno.

Asi o dva týždne neskôr sme sa rozhodli nášho pstruha navštíviť znovu. Hneď po príchode sme sa presvedčili, že krásavec tam stále je. Cestou do ubytovne sme spoločne uvažovali o spôsobe jeho ulovenia. Predovšetkým sme na druhý deň po raňajkách vzali motyku a rýľ, vykopali pár dážďoviek a vzali sme aj lieskovicu, ktorá už bola mierne presušená. Pstruh nehybne stál na mieste a ja som mu dopravoval nástrahu priamo k ústam.

Ticho odrazu narušilo hlasné šplechnutie a vzápätí nasledovalo prudké trhnutie na hrote lieskovice. Vedel som, že musím okamžite zaseknúť. Potočák urobil výpad a začal ťahať silon. Keďže sa zásoba môjho silonu pomaly míňala, musel som začať rybu priťahovať. Pstruh zaútočil proti prúdu a dostal sa medzi dva kamene, kde sa silon zamotal. Nasledovalo moje rýchle rozhodnutie položiť lieskovicu na breh a skočiť v čižmách do vody.

Silon odmotám, budem ho postupne namotávať na dlaň, a tým priťahovať potočáka k sebe. Bez dlhého váhania som tak urobil a skočil som do nie veľmi hlbokej, ale pomerne studenej vody. Neviem ako, ale sotva som doskočil, pstruhovi sa podarilo z háčika odopnúť. V ruke mi zostal len čiastočne namotaný silon.

Úlovok bol v nedohľadne. Z toho pre mňa vyplynulo poučenie, že na pstruhy sa treba vybrať s riadnou udicou, pretože sú to veľmi opatrné ryby, vedia vytrvalo bojovať a pokusy uloviť ich na nejakú haluz pokladajú zrejme za urážku. Pre mňa nebolo najhoršie to, že som krásneho pstruha napokon neulovil, ale to, že som mal mokré nohavice a v gumákoch plno vody.

VÁŠ PRÍBEH Ani náhodou: Urazený pstruh pohrdol lieskovicou

Výber pre vás

VÁŠ PRÍBEH Ani náhodou: Urazený pstruh pohrdol lieskovicou

Súvisiace články

Májové preteky sú predzvesťou hlavnej kaprovej sezóny, pstruhová sezóna je už v plnom prúde

FOTO Najobratnejší predátor: Prečo vydru volajú neviditeľný lovec alebo prízrak riek?

Opitý ako čík? V domácnostiach využívali túto rybu ako prírodný barometer

SUMEC VEĽKÝ: Svojím vzhľadom a veľkosťou v ľudových poverách evokoval vodníka

FOTO, ktoré vás dostanú: V Palcmanskej Maši sme objavili obrovského pstruha

Vláda rozhodla: Japonsko začne komerčne loviť ďalšiu veľrybu

Výber pre vás