Poľovníctvo a rybárstvo

Starí rybnikári sa radi predvádzali, že poslepiačky, len hmatom dokážu objaviť jediného karasa v&nbsp;kadi plnej kaprov. Stačilo im dotknúť sa prstom žiabrového viečka a&nbsp;hneď im bolo jasné, či je to kapor alebo karas. Karasa totiž prezradí drsnosť žiabrového viečka. Skúste. Keď však otvoríte oči, máte hneď vyhraté. Na prvý pohľad odlišuje karasa od kapra neprítomnosť fúzikov. Z&nbsp;rybárskeho hľadiska karas nie je veľmi obľúbená ryba. Skôr sa pokladá za záležitosť začiatočníkov. Športoví rybári ho vnímajú ako odolnú nástražnú rybku, ktorá vydrží náročnejší transport a&nbsp;býva dlho aktívna aj po napichnutí na háčik. V&nbsp;našich voľných vodách sa možno stretnúť s&nbsp;dvoma druhmi.

Karas obyčajný alebo aj zlatistý (Carassius carassius) je naša pôvodná kaprovitá ryba. Je veľmi odolný a&nbsp;životaschopný. Obýva teplé stojaté vody, často i&nbsp;také s&nbsp;nedostatkom kyslíka v&nbsp;letnom či zimnom období. Je v&nbsp;podstate naša jediná ryba, ktorá môže žiť trvale v&nbsp;barinách a&nbsp;tôňach. Potrebný kyslík totiž získava rozkladom tukov a&nbsp;cukrov vo vlastnom tele. Odoláva teda prehrievaniu vody, ale znáša aj extrémne nízke teploty. Karas prežije dokonca zamrznutý v&nbsp;bahne. Uhynie, len ak mu zamrznú telesné tekutiny v&nbsp;brušnej dutine. Od kapra ho najľahšie rozoznáme podľa spomenutej neprítomnosti fúzikov. Navyše má kratšiu a&nbsp;klenutejšiu chrbtovú plutvu a&nbsp;menšie ústa. Sfarbenie je rôzne, v&nbsp;plytkých čistých tôňach možno najskôr objaviť krásne zlaté jedince, v&nbsp;hlbších kalných vodách zasa striebristé, vo vyhnívajúcich malých tôňach tmavšie.

Karas je rozšírený takmer v&nbsp;celej Európe. Prispôsobil sa životu v&nbsp;stojatých alebo mierne tečúcich vodách. Lokalitami jeho pôvodného výskytu boli plytké, často vysychajúce tône v&nbsp;záplavovom území riek. Dobre znáša i&nbsp;stály zákal alebo produkty vznikajúce tlením organickej hmoty. V&nbsp;niektorých vodách je tento druh jedinou rybou, ktorá v&nbsp;nich môže dlhodobo prežívať. V&nbsp;takých prípadoch vytvára početné a pomaly rastúce populácie vyznačujúce sa nízkym telom a&nbsp;tmavým sfarbením. Karasy tohto typu boli opísané ako forma (morpha) humilis a&nbsp;dodnes sa s&nbsp;nimi môžeme stretnúť v&nbsp;zahnívajúcich dedinských rybníčkoch, zanikajúcich tôňach či ramenách riek a&nbsp;na podobných miestach. V&nbsp;tečúcich vodách je vzácnejší. Z&nbsp;mnohých lokalít ho navyše pomaly vytláča zavlečený karas striebristý (Carassius auratus), ktorý má väčšie šupiny, rovnejšiu chrbtovú plutvu a&nbsp;striebristejšie sfarbenie.

Potravu karasov tvorí planktón, časti vyšších rastlín a&nbsp;detrit. Pohlavne dospievajú najčastejšie v&nbsp;treťom roku života. Trenie obvykle prebieha v&nbsp;máji až júni, je viacdávkové a&nbsp;ikry kladú na vodné rastlinstvo. Samica ich môže naklásť až 300-tisíc. Okrem toho, že je karas druhom obývajúcim extrémne nehostinné stanovištia, kde predstavuje jeden z&nbsp;kľúčových organizmov tamojšieho spoločenstva, vyskytuje sa i&nbsp;na lokalitách s&nbsp;priaznivejšími podmienkami, kde je potravou dravých rýb, najmä šťúk. Všeobecne nerastie rýchlo a&nbsp;len vzácne sa dožíva 10 rokov. Rýchlosť rastu značne závisí od podmienok. Spomenutá forma humilis, prispôsobená životu v&nbsp;extrémne nevýhodných podmienkach, rastie zvlášť pomaly a&nbsp;ani najstaršie jedince nedosahujú 15, niekedy ani 12 centimetrov. Naopak, vo veľkých vodách rastie karas o&nbsp;čosi rýchlejšie a&nbsp;miestami prekračuje dĺžku 40 centimetrov. Častým problémom je zámena tohto druhu so spomenutým karasom striebristým. Ten dorastá do väčších rozmerov a&nbsp;tvorí nemalú časť registrovaných trofejných úlovkov karasa obyčajného z&nbsp;posledných rokov.

Pokračovanie na 2. strane

Vytrvalý súper karasa obyčajného, ktorý je už vlastne víťazom a&nbsp;vytláča ho z&nbsp;pôvodných lokalít, je karas striebristý (Carassius auratus). Číňania poznali karasa striebristého už pred naším letopočtom, oceňovali jeho schopnosť prežívať v&nbsp;skromných pomeroch záhradných jazierok a&nbsp;sústavným šľachtením z&nbsp;neho vypestovali formy, ktoré tú prírodnú pripomínajú len veľmi vzdialene. V&nbsp;Európe ich dnes chováme hlavne ako zlaté karasy a&nbsp;rôzne závojnatky. Na systematike rodu Carrassius sa v&nbsp;súčasnosti tvrdo pracuje. Niektorí autori predpokladajú, že do Európy boli v&nbsp;rôznych obdobiach zavlečené alebo sa tu dokonca pôvodne vyskytovali hneď dva druhy „striebristých karasov“ – Carassius auratus a&nbsp;Carassius gibelio (opísaný Blochom už v&nbsp;roku 1782) priamo zo strednej Európy. Dodnes nie je jasné, či bol karas opísaný Blochom v&nbsp;Európe pôvodný alebo zavlečený, a&nbsp;zatiaľ nie je isté ani to, či skutočne ide o&nbsp;samostatné druhy. Až donedávna bol Blochov karas uvádzaný len ako poddruh karasa striebristého – karas striebristý euroázijský (Carassius auratus gibelio). Aký bol pôvodný areál a&nbsp;ako prebiehalo šírenie striebristých karasov v&nbsp;Európe, už dnes nikto nezistí. Isté však je, že v&nbsp;roku 1954 karasa striebristého z&nbsp;populácií na východe vysadili v&nbsp;Maďarsku a&nbsp;odtiaľ sa začal lavínovito šíriť. V&nbsp;80. rokoch 20. storočia dorazil k&nbsp;nám a&nbsp;dnes je u&nbsp;nás oveľa početnejší než pôvodný karas obyčajný. Jeho šírenie sa doposiaľ nezastavilo a&nbsp;neobmedzilo len na stojaté vody.

Rozoznať karasa striebristého nie je ťažké. Jeho sfarbenie je spravidla striebrist, len výnimočne sa objavujú zlatisté tóny. Na rozdiel od kapra nemá fúziky a&nbsp;od karasa obyčajného ho možno odlíšiť podľa väčších a&nbsp;pevnejších šupín, menej vyklenutej chrbtovej plutvy a&nbsp;v&nbsp;prípade otvorenia brušnej dutiny podľa čiernej farby jej výstelky. Dnes je karas striebristý rozšírenou rybou so sklonmi k&nbsp;pre­množovaniu a&nbsp;na niektorých miestach, kde dosahuje väčšie rozmery, je zaujímavý aj pre športových rybárov. „Strieborniak“ rastie rýchlejšie ako karas obyčajný a&nbsp;viac dorastá. Na našom území sa dožíva len vzácne sedem rokov, ale v&nbsp;tomto veku môže prekročiť dĺžku 40 centimetrov a&nbsp;hmotnosť 1,5 kilogramu. Rekordné jedince mali vyše 50 centimetrov a tri kilogramy. Neboli podrobené vedeckému výskumu, ale zrejme sa museli dožiť okolo 10 rokov.

Jeho teritóriom sú hlavne stojaté vody na väčšine nášho územia, najmä však v&nbsp;nížinách. Preniká i&nbsp;do riek a&nbsp;miestami je početný v&nbsp;relatívne silno tečúcich úsekoch. Podobne ako karas obyčajný dokáže prežiť vo vodách s&nbsp;nízkym obsahom kyslíka. Najväčšie rozmery dosahuje v&nbsp;údolných nádržiach a&nbsp;vo veľkých pieskovniach. Vystačí si s&nbsp;minimom potravy, je obrnený silným pancierom zo šupín a&nbsp;prežije i&nbsp;značné poranenie. Má schopnosť vytlačovať z&nbsp;danej lokality ostatné druhy kaprovitých rýb. V&nbsp;riekach tiahne v&nbsp;jarnom období proti prúdu a&nbsp;hromadí sa v&nbsp;prúdoch pod haťami. Tak ako karas obyčajný, aj tento druh je húfnou rybou. Väčšie alebo menšie húfy karasov sa pohybujú spolu a&nbsp;na rozľahlejších vodách nemajú stále stanovištia. Konzumujú rastlinnú aj živočíšnu potravu, sú schopné živiť sa planktónom, živočíchmi dna (bentosom), konzumujú aj riasy, časti vyšších rastlín a&nbsp;detrit.

Pokračovanie na 3. strane

Rozmnožovanie karasa striebristého je zvláštne. V&nbsp;centre areálu svojho rozšírenia vytvára populácie zložené z&nbsp;oboch pohlaví a&nbsp;rozmnožujúce sa bežným výterom, ale na jeho okrajoch (vrátane nášho územia) vytvára iba samičie populácie. Pri tvorbe vaječných buniek dochádza k&nbsp;odchýlke od bežného delenia a&nbsp;vznikajú bunky s&nbsp;triploidným jadrom, odlišné od vaječných buniek v&nbsp;bežných ikrách. Tieto ikernačky sa vytierajú so samcami našich kaprovitých rýb (karas, kapor, pleskáč a podobne), pričom ich spermie iba stimulujú vývoj ikry bez splynutia jadier. Z&nbsp;takto stimulovaných ikier sa liahnu nové samice karasa. Uvedený spôsob rozmnožovania (gynogenetický) podporuje explozívne šírenie druhu do doposiaľ neobsadených vôd. Jediná prenesená ryba sa môže stať základom novej populácie. 

Samce karasa striebristého sa na našom území miestami nevyskytujú vôbec a&nbsp;v iných lokalitách sú mimoriadne vzácne (udávaný pomer je 1 samec na 500 samíc). Ak sa dakde samce vyskytujú, zapájajú sa do výteru. Karas sa neresí od mája v&nbsp;dvoch až troch dávkach, ikry kladie na vodné rastlinstvo. Samica môže ročne naklásť 10- až 150-tisíc ikier. Význam karasa striebristého v&nbsp;našich vodách je problematický. Na mnohých miestach dochádza k&nbsp;jeho premnoženiu a&nbsp;následne k&nbsp;znižovaniu počtu ostatných kaprovitých rýb. Pre vysoké telo a&nbsp;pevné šupiny ho ani veľmi nelovia dravce, s&nbsp;výnimkou sumca. Tam, kde nie je početný a&nbsp;kde dorastá do väčších rozmerov, sa však zaradil do osádky revíru a&nbsp;má istý význam pre športový rybolov.

Dostať karasa pred objektív nie je vždy jednoduché. Ako väčšina bielych rýb býva ostražitý a&nbsp;plachý. Najlepšie je zamaskovať sa vo vodných rastlinách a&nbsp;čakať, kým sa priblíži na „dostrel“ objektívu. Dokáže ho vyplašiť aj hluk vydychovaných bublín, preto karasy radšej fotím len so šnorchlom (dýchacou trubicou). Znehybniem na hladine, plávam ku karasovi minizábermi plutiev, centimeter za centimetrom. Raz som natrafil na pekný kus kŕmiaci sa v&nbsp;rastlinách. Voda bola čistá, svetla bol dostatok, neváhal som. Pomaly som plával k&nbsp;rybe. Už som ju mal celú v&nbsp;hľadáčiku, len hlavu mala stále ukrytú v&nbsp;spleti rastlín, ktorými sa napchávala. Akokoľvek som chcel dostať majestátneho karasa do záberu aj s&nbsp;hlavou, vždy zaplával hlbšie do porastu. Napokon však vznikol celkom zaujímavý záber – veľký karas zaparkovaný v&nbsp;spleti vodných rastlín. Inokedy, snažiac sa odfotografovať väčší húf v&nbsp;konároch potopeného stromu, karasy znervózneli tak, že za pár sekúnd úplne zakalili vodu a&nbsp;bolo po paráde. Keď raz ryba nemá náladu, obstojný záber neurobíte. Ak si však dáte námahu a&nbsp;preniknete do tajov etológie týchto zaujímavých tvorov, verte, že dobrý záber na seba nenechá dlho čakať.

Nezmar bez fúzov: Karas obyčajný aj zlatistý sa podobájú na kapra, ale...

Výber pre vás

Nezmar bez fúzov: Karas obyčajný aj zlatistý sa podobájú na kapra, ale...

Súvisiace články

Poliak pytliačil na Oravskej priehrade: Skončil v rukách polície!

Fitnes prívlač má opodstatnenie pri love väčších dravcov, je to však ťažká práca

FOTO Krása pod hladinou: Kde sa u nás skrývajú jalce?

FOTO Ťahali sme obra z Oravskej priehrady: Do kelu, hryzie!

ODPOVEDÁME: Nechať si rybu, ak na háčiku odpláva do revíru chyť a pusť?

Výber pre vás