Marianna Rajská

pod vedením Radovana Koppa z Ústavu zoológie, rybárstva, hydrobiologie a včelárstva na Mendelovej univerzite v Brne budú hľadať cestu, ako kyslíkové deficity v rybníkoch čo najlepšie predpovedať. Potrebnosť projektu potvrdzujú úhyny rýb v tomto roku napríklad v Nesytu alebo Vlkavském a Kurdějovském rybníku.

Úhynom rýb nezabránime, ale správca rybíku budr mať informácie skôr a získajú možnosť zmierniť svoje straty. Niečo môžu uloviť, alebo ryby presadili inam. Môžu zastaviť napríklad kŕmenie, "uviedol Kopp, podľa ktorého sa odbor v najbližších desiatkach rokov veľa zmení. Zvyšujúca sa letná teplota vody bude pre niektoré chované druhy rýb smrteľná. "Napríklad chov lososovitých rýb v rybníkoch do 50 rokov skončí práve kvôli vysokým teplotám. Kaprovité ryby vydržia viac, "uviedol Kopp.

<strong>Teplo a sucho znamenajú problém</strong>

Cieľom päťročného projektu začatého tento rok je vysvetliť príčiny vzniku kyslíkových deficitov v rybníkoch v závislosti na podmienkach prostredia. Základné princípy tohto problému už vedci poznajú. Klíma sa mení, rybníky vysychajú a problémy s kyslíkovým deficitom budú čím ďalej častejšie.

Všeobecne platí, že čím je vyššia teplota, tým menej kyslíka ryby v rybníkoch majú. Kyslíkový deficit spôsobuje väčšinou príchod frontu a súvisí so zmenou tlaku a nedostatkom svetla. "Z toho vyplýva obmedzenie fotosyntézy primárnych producentov, čo sú najmä sinice a riasy. Potom nastáva úhyn rýb, "uviedol Kopp.

Rolu hrajú ale aj ďalšie faktory, ktoré vedci musia ešte len podrobne preskúmať, pretože v niektorých prípadoch ryby uhynú napríklad len v jednom rybníku z troch obdobných. "Naša úloha je zmonitorovať čo najviac parametrov, dať ich do súvislosti s úhynmi a zistiť, či je ešte ďalší faktor vedľa klímy, ktorý úhyny spôsobuje, alebo nie," vysvetlil Kopp, ktorý vedie rozsiahly tím zhruba dvadsiatky. Rolu hrá aj znečistenie.

Podľa Koppa sa problém u niektorých rybníkov opakuje. Súvisieť to môže so znečistením, pretože mnoho menších vodných tokov vysychá a do rybníkov tak tečie napríklad len voda z čistiarní odpadových vôd bohatá na živiny. S tým potom súvisí aj väčší výskyt siníc, ktoré sú hlavnými producentmi kyslíka na základe fotosyntézy. "V okamihu, kedy príde front a oblačnosť, obmedzí to aj na niekoľko dní fotosyntézu a v rybničním ekosystéme nastane kolaps," uviedol Kopp.

Vedci teraz potrebujú pozbierať čo najväčšie množstvo dát, ktoré budú ďalej vyhodnocovať. "Budeme monitorovať výskyt siníc, organiky v sedimente, množstvo rýb. Výsledkom bude kategorizácia rybníkov podľa vybraných parametrov. Čím viac faktorov budeme mať, tým bude predpoveď presnejšia, "uviedol Kopp. Myslia si, že za pár rokov by mohla vzniknúť mapa s väzbou na predpoveď počasia. Podľa nej bude možné robiť predikcie možného úhynu rýb na určitých rybníkoch.

Lososovité ryby za 50 rokov skončia. Nevydržia globálne otepľovanie

Výber pre vás