Matúš Rajský

V historickom prostredí poľovníckeho zámku v&nbsp;Židlochoviciach na Morave sa konala konferencia Poľovníctvo v&nbsp;strednej Európe – spoločné korene, spoločné témy a&nbsp;spoločná budúcnosť. Tradične v&nbsp;prvý septembrový štvrtok ju zorganizoval Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri Brno, Viedeň, Nitra s podporou Ministerstva poľnohospodárstva ČR. Zišli sa na nej poprední zástupcovia poľovníckych organizácií, štátnej správy a&nbsp;odborníci zo stredoeurópskych krajín: z Česka, zo Slovenska, z&nbsp;Nemecka, Rakúska a&nbsp;Poľska. Podujatie slúži ako platforma na cezhraničnú výmenu myšlienok a&nbsp;skúseností s cieľom vzájomne sa inšpirovať a&nbsp;hľadať spoločné postupy pri riešení aktuálnych tém.

Sedemnásty ročník s mottom Poľovníctvo v&nbsp;čase spoločenských zmien –&nbsp;výzvy a&nbsp;zároveň šance otvoril Miroslav Vodňanský, riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ekológie zveri. Uviedol, že poľovníci a&nbsp;poľovníctvo sa musia zmenám prispôsobiť sami, inak ich „druhá strana“ prispôsobí po svojom. Vieme, že v&nbsp;niektorých európskych regiónoch už bolo poľovníctvo zrušené a&nbsp;k&nbsp;regulácii zveri pristúpili rangeri platení z&nbsp;peňazí daňových poplatníkov.

Hlavná pozornosť bola venovaná diskusii o&nbsp;tom, v&nbsp;čom spočíva podstata poľovníctva, čo ho definuje, ktoré sú najdôležitejšie témy, problémy a&nbsp;na čo sa treba pripraviť. Reč prišla na to, ako moderná technika ovplyvňuje lov zveri a&nbsp;čo možno v&nbsp;tomto smere očakávať do budúcna. Témou boli tradície verzus odborný prístup, ako sa presadzujú nové odborné poznatky v&nbsp;poľovníckej praxi. A&nbsp;taktiež do akej miery bude pri rastúcom tlaku na reguláciu raticovej zveri v&nbsp;budúcnosti ešte možné brať ohľad na jej biologické potreby a&nbsp;zásady poľovníckej etiky. A&nbsp;kto bude vôbec rozhodovať o&nbsp;tom, čo je podstatou a&nbsp;poslaním poľovníctva?

Pavol Sekáč, sekčný riaditeľ z&nbsp;Ministerstva poľnohospodárstva ČR, vyjadril presvedčenie, že poľovníctvo je odborne dostatočne vybavené a&nbsp;musí sa obhájiť. Zároveň poukázal na niektoré trendy. Napríklad na problém s&nbsp;vlkom v&nbsp;Španielsku, kde bol jeho lov údajne zamietnutý s&nbsp;odôvodnením, že ochrana tejto šelmy na európskej úrovni má prioritu pred lokálnymi problémami. Prezidentka Zeleného kríža Christa Kummer-Hofbauer v&nbsp;rámci diskusií o&nbsp;význame poľovníctva poukázala na fakt, že tak ako poľovníci, aj iné skupiny, povedzme turisti a&nbsp;rekreanti, majú povinnosti a&nbsp;zodpovednosť voči zveri. Barón Maximilian Mayr-Melnhof, prezident Ústredia rakúskych poľovníckych zväzov, uviedol, že poľovníci o&nbsp;sebe a&nbsp;svojom význame dostatočne nehovoria, čo sa podľa neho musí zmeniť. Prezident CIC Philipp Harmer vyzdvihol prínos poľovníkov pre biodiverzitu a k&nbsp;vytváraniu prostredia pre živočíchy. Venoval sa aktuálnym problémom, zmenám metód v&nbsp;poľovníctve, polemizoval o&nbsp;adekvátnosti odstránenia lehoty ochrany. Hovoril o&nbsp;diskutovanom zákaze lovu zveri počas ruje, keď je lov niečím tradičných, čo charakterizuje poľovníctvo. A&nbsp;takisto o&nbsp;zákaze importu trofejí zveri ulovenej v&nbsp;zahraničí. Ale aj o&nbsp;pomerne nízkej spotrebe zveriny v&nbsp;Rakúsku (0,8 kg na obyvateľa), ktorú by bolo možné zvýšiť.

Martin Žižka, riaditeľ odboru štátnej správy poľovníctva a&nbsp;rybárstva ministerstva poľnohospodárstva upriamil pozornosť na navrhovanú novelizáciu zákona v&nbsp;ČR, zníženie minimálnej výmery revíru na 250 hektárov či možnosť celoročného lovu raticovej zveri do veku dvoch rokov. Takisto na nárast konfliktov s&nbsp;veľkými šelmami, škody spôsobované zverou, na klesajúci záujem o&nbsp;poľovníctvo, ako aj na tlaky ochranárskych skupín na vyškrtnutie niektorých druhov zo zoznamu poľovnej zveri. Imrich Šuba, riaditeľ kancelárie SPK, poukázal na obmedzenia v&nbsp;chránených územiach, kde preto vznikajú rezervoáre raticovej zveri, ďalej poukázal na obmedzený jarný lov vtákov, spomenul nedostatočnú reguláciu holuba hrivnáka, keď spôsobuje vysoké škody poľnohospodárom napríklad na slnečnici. 

<p>Ani pod tlakom sa nesmie vytratiť úcta k&nbsp;zveri a&nbsp;prírode!</p>

Jörg Binder, generálny tajomník Ústredia organizácie rakúskych poľovníckych zväzov, zdôraznil význam prezentácie práce poľovníkov v&nbsp;masmédiách a&nbsp;dôležitosť sociálnej akceptácie poľovníctva. Wolfgang Heins, viceprezident Nemeckého poľovníckeho zväzu, pripomenul, že poľovníctvo svojím vplyvom na lesy, početnosť šeliem, ochranu zvierat či potláčanie vtáčej chrípky zabezpečuje rovnováhu v&nbsp;prírode. Miloš Fischer z&nbsp;ČMMJ kritizoval negatívne následky povoľovania pôvodne zakázaných spôsobov lovu zveri v&nbsp;zmysle „mŕtvy jeleň – dobrý jeleň“. S&nbsp;referátmi vystúpili Witold Danilowicz, viceprezident St. Hubertus Poľsko, HeikoHornung, šéfredaktor časopisu Wild und Hund, Sven Herzog z&nbsp;Technickej univerzity v&nbsp;Drážďanoch a&nbsp;ďalší. Účastníci sa zhodli na tom, že poľovníci v&nbsp;Európe nie sú dostatočne jednotní, že treba zomknúť sily na dobrú prezentáciu významu poľovníctva a&nbsp;že sa nesmie vytratiť rešpekt a&nbsp;úcta k&nbsp;zveri a&nbsp;prírode.

Židlochovické rozhovory: O poľovníctve v čase spoločenských zmien

Výber pre vás

Židlochovické rozhovory: O poľovníctve v čase spoločenských zmien

Súvisiace články

Zahraničné organizácie znepokojuje odstrel medveďov, píšu Tarabovi i Šefčovičovi

Verte svojej guľovnici, ak má vhodnú optiku a ešte niečo

Zvolili nového prezidenta a členov správnej rady FACE

Slovenská poľovnícka komora reaguje: Poľovníci nie sú hrozbou pre turistov!

Európa mení prístup: Bude sa na Slovensku opäť loviť vlk?

Výber pre vás