Marianna Rajská

spor medzi lesníkmi a štátnymi i neštátnymi ochranármi prírody spočíva v prístupe k obhospodarovaniu lesov, ako aj k rozsahu bezzásahových území. Lesníci tvrdia, že v oblasti bezzásahového režimu nemôžu spracovať lykožrútovú či veternú kalamitu a chrániť tak lesy, ochranári, že príroda sa s kalamitami vyrovná aj bez ľudskej pomoci. Na jednej strane sú ochrancovia životného prostredia (ekológovia, lesoochranári a mnohí vedci), ktorí sa dostávajú do názorového konfliktu s drevorubačmi a lesníkmi. Tento konflikt na Slovensku trvá už viac ako 20 rokov, uvádza sa na <a href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/zelena-vojna-pre-jednych-je-prioritou-hospodarenie-pre-druhych-ochrana-prirody" target="_blank" rel="noopener">zivot.pluska.sk</a>.&nbsp; Karol Kaliský (41) je jednou z&nbsp;tvárí iniciatívy My sme les.&nbsp;Hovorí, že les je na zemi viac ako 350 miliónov rokov a&nbsp;&nbsp;za celé toto nepredstaviteľne dlhé obdobie sa oň nikto nestaral ani sa ho nesnažil riadiť, vylepšovať či opravovať. „Práve preto sme tu pred dvetisíc rokmi mali nádherné a&nbsp;dokonalé lesy vytvorené prírodou, ktoré dnes označujeme pojmom prales. Žiaľ, vplyvom človeka z&nbsp;nich na Slovensku zostalo menej ako 0,5 percenta.&nbsp;

Aspoň lesy v rezerváciách či uprostred národných parkov by sme mali nechať prirodzene sa vyvíjať, pomoc človeka naozaj nepotrebujú, naopak, naše aktívne zásahy ich ničia. O tom, ako má vyzerať les v prísne chránených územiach nemá rozhodovať človek, teda ani ochranári, ani lesníci, ale samotná príroda. V prvom rade musíme pochopiť, že les nie je kukuričné pole, ktoré možno zožať a znovu vysadiť bez toho, aby sme zničili jeho podstatu.&nbsp;Žijú v ňom okrem stromov tisícky ďalších druhov, prepletené zložitou sieťou vzťahov, každý z nich má svoju nezastupiteľnú úlohu a význam. My však aj lesy v národných parkoch prerábame na plantáže vysadených stromov s krátkou rubnou lehotou, kde je prvoradým cieľom krátkodobý ekonomický zisk z predaja dreva. Dokonca aj štátne lesy na Slovensku sú presným opakom toho, čím by mali byť, namiesto uspokojovania širších potrieb spoločnosti verne slúžia potrebám drevospracujúceho priemyslu“ hovorí Kaliský. Na druhej strane stoja lesníci hrdí na svoje tradície.&nbsp;Hovoria, že v&nbsp;mienkotvorných médiách dostávajú oveľa menší priestor ako ich protistrana na to, aby prezentovali dosiahnuté výsledky a&nbsp;odborné názory. Chápu, že verejnosť plne porozumie významu lesníckej práce pre les a&nbsp;významu odborne obhospodarovaného lesa pre spoločnosť len vtedy, ak budú často a&nbsp;hlasno hovoriť o&nbsp;svojej práci a&nbsp;budú si ju môcť&nbsp;&nbsp;obhájiť.&nbsp;&nbsp;

<span style="font-size: 14px;">Len takto môžu zlepšiť imidž lesníkov a ich práce v očiach verejnosti. Aj preto pred rokom spustili kampaň s&nbsp;názvom Lesy sme my.&nbsp;Lesníctvo má na Slovensku bohatú minulosť i&nbsp;tradíciu. Lesnícka odbornosť spája teoretické a praktické vedomosti o lese a hospodárení v&nbsp;ňom, uplatňované pri každodennej práci lesníkov smerujúcej k správnemu využívaniu lesného bohatstva. Problémom je neustále sa zväčšujúci dopyt po drevnej hmote.</span>

Nie je to odborný spor<br>Lesná vojna pokračuje. Z pohľadu laika by sa mohla natískať otázka, o čo tu vlastne ide. Prečo sa ekológovia a lesníci nevedia dohodnúť, keď obom táborom ide o jeden cieľ – chrániť lesy. Mnohí ho vnímajú ako spor odborníkov na lesy, teda lesníkov, a ochranárov, teda hysterických amatérov, v ktorých víťazia emócie nad racionálnym uvažovaním. Realita je však iná. Lesníci či lesohospodári sú bezpochyby odborníkmi na pestovanie lesa, hospodárenie v lese a postupy týkajúce sa produkcie drevnej hmoty. No nie sú odborníkmi na ekológiu lesa. Ich prioritným záujmom je zasadiť, prerezať, vyťažiť, predať. Ako záhradkár. Ale les nie je záhrada a les nie sú len stromy. Je to obrovská sieť vzťahov medzi stromami, rastlinami, zvieratami a všetkým živým, čo je súčasťou celku, tohto akoby obrovského tela. Poslaním lesohospodárov nikdy nebola komplexná ochrana prírody. Nemajú na to ani kvalifikáciu. Aj v&nbsp;národných parkoch a&nbsp;iných chránených územiach sa snažia zasahovať, čo je veľakrát na škodu ochrany prírody. „Konflikt medzi ekológmi a&nbsp;lesníkmi vzniká tam, kde dochádza k&nbsp;obmedzeniu bežného hospodárenia. Sú to&nbsp;&nbsp;teda predovšetkým národné parky a&nbsp;prírodné rezervácie, kde&nbsp;sú správcami územia takisto lesní hospodári. Ich úlohou nie je ochrana prírody, ide im v&nbsp;prvom rade o&nbsp;udržateľné hospodárenie a produkciu drevnej hmoty.

Vyplýva to z ich profesijného a hodnotového&nbsp;&nbsp;zamerania. Lesní hospodári veľmi nerozlišujú, či sa nachádzajú v chránených územiach, alebo mimo nich, a stále používajú tie isté ekonomické argumenty, ako keby šlo o bežné hospodárske lesy. Typickým príkladom je lykožrút, ktorý poslúžil ako zámienka na zdevastovanie starých horských lesov Nízkych Tatier. Pre lesných hospodárov je správa pozemkov v chránených územiach tiež otázkou udržania si privilégií. Navonok to síce veľakrát naozaj môže vyzerať ako odborný spor, no v skutočnosti je za nevôľou chrániť určité lokality vždy oveľa prozaickejší dôvod. Môžu to byť zmluvy na dodávky dreva, ktoré sú lesohospodárske subjekty povinné napĺňať, využívanie poľovných&nbsp;&nbsp;revírov a zariadení v národných parkoch na rekreáciu alebo na lov zveri. Nemôžeme teda očakávať, že riešenie príde zvnútra, pri týchto podmienkach dohoda naozaj nie je možná. V chránených územiach musí byť prioritou ochrana prírody a štátne pozemky by mali spravovať organizácie spadajúce pod ministerstvo životného prostredia“ myslí si Karol Kaliský. Dnes je na Slovensku pod prísnou ochranou len 1,8 % územia. Ako vidíme na príklade rozsiahlej ťažby v národných parkoch, nie je to dosť na zabezpečenie ochrany biologickej rozmanitosti, ale aj ďalších funkcií lesov dôležitých aj pre človeka. Najväčší problém je devastácia&nbsp;národných parkov a&nbsp;vzácnych lesov.&nbsp;Pýtame sa ochranárov na podmienky „mierového spolužitia“. Vo svojich požiadavkách majú jasno. Chcú docieliť,&nbsp;&nbsp;aby výmera prísne chránených území bez zásahov človeka dosiahla aspoň 5 % z výmery Slovenska, aby národné parky spĺňali medzinárodné štandardy IUCN a postupne zväčšili bezzásahovú zónu na 75 % ich celkovej výmery.

Ďalej požadujú vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Argumentujú tým, že na Slovensku existujú na štátnych pozemkoch desiatky fragmentov veľmi zachovalých a hodnotných lesov, ktoré môžeme nazvať pralesy. V nich sa nachádza taká ohromná rozmanitosť druhov, akú v hospodárskych lesoch nenájdeme. Napriek tomu je časť týchto lesov stále bez potrebnej legislatívnej ochrany a dochádza k ich likvidácii ťažbou dreva. Ďalšia ich požiadavka sa týka ochrany biotopov tetrova hlucháňa, ktorý je viazaný na prirodzené horské a zmiešané lesy. Dalo by sa povedať, že sa vyskytuje tam, kde je les v poriadku, a&nbsp;preto je symbolom vzácnych lesov. Za posledných 10 rokov klesol počet hlucháňov na Slovensku o&nbsp;40%, čo svedčí o poklese výmery prirodzených lesov.

Anketa v&nbsp;teréne<br>Vydávame sa do terénu dvoch národných parkov, NAPANT-u a TANAP-u. Turistické trasy, ako aj vysokohorské chaty „praskajú vo švíkoch“ a nás zaujíma názor turistov, týkajúci sa sporu medzi lesníkmi a ochranármi. Dobrou správou je, že čoraz viac ľudí si uvedomuje nutnosť lesy chrániť. Suché kmene stromov, ktoré sa týčia k tatranským štítom, alebo pod nimi ležia, im nevadia. Viac by ich vraj znepokojovala práca lesných mechanizmov v týchto územiach. Hovoria, že nenavštevujú národné parky, aby videli spúšť, akú po sebe nechávajú harverstory, traktory, lanovky a motorové píly. A tiež, že v týchto oblastiach by mal byť les v bezpečí. Až 84 % opýtaných ľudí, ktorých stretávame, vyjadruje podporu ochranárskym snahám, zároveň však viac ako polovica z nich nevidí v lesníkoch drevožrútov, „škodnú“ slovenskej prírody či ľudí, ktorým by na lese nezáležalo. Tento stav pripisujú prepojeniu politiky s biznis prostredím a snahe niektorých podnikateľov bohatnúť na dreve národných parkov. Štatistiky OECD hovoria, že v&nbsp;roku 2012 sme sa umiestnili na neslávnom druhom mieste v&nbsp;ťažbe dreva spomedzi krajín vyspelého sveta. Na Slovensku sa ťaží všade, v&nbsp;chránených oblastiach, v&nbsp;národných parkoch aj v&nbsp;pralesoch, ktoré sú domovom šeliem a&nbsp;mnohých vzácnych druhov vtákov. Čoraz viac sa však ozývajú hlasy, ktoré chcú, aby národné parky slúžili tomu, komu majú, teda prírode.

Autor/Zdroj: <a href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/zelena-vojna-pre-jednych-je-prioritou-hospodarenie-pre-druhych-ochrana-prirody" target="_blank" rel="noopener">Jaroslav Slašťan/zivot.pluska.sk</a>

Zelená vojna: Pre jedných je prioritou hospodárenie, pre druhých ochrana prírody

Výber pre vás

Zelená vojna: Pre jedných je prioritou hospodárenie, pre druhých ochrana prírody

Súvisiace články

Pracovníci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u majú v dnešných dňoch plné ruky práce

Úchvatné diela! Nezvyčajné ingrediencie do svojich zákuskov hľadá v záhrade, lúkach, lesoch

Písal sa rok 1936 a pri pohľade na toto, nejedno srdce kynológa zaplesá

Výber pre vás