V stredu zaránky som pochodoval vrstevnicovým chodníkom, keď sa z plytkej dolinky ozval daniel. Veď ja ťa obídem a preverím. A tak kráčam ďalej a rozmýšľam, ako naň vyzrieť. Rozvidnelo sa a z dumania ma prebralo rochanie pod chodníkom. Takže 300 metrov vzad, sto metrov pod chodník a zvieracím chodníkom poďho za dobrodružstvom. Pri mladých boroviciach som zastal, lebo ma prekvapilo šesť rovnakých diviačikov v hmotnostnej kategórii 25 kilogramov. Pochodovali za sebou smerom, kam sa chystám aj ja. Myšlienku na lov jedného z nich som zavrhol. Počkám, nebudem buntošiť, aby som nevyplašil danieliu zver z rujoviska. Po piatich minútach sa diviačia procesia vracala tou istou trasou. Neviem, čo ich otočilo. No smelo kráčam za hlasom daniela. Rujovisko je už na dohľad. V podrepe sa dostávam do jarku a ukryjem sa za suchou strapatou borovicou. Predo mnou sú ešte kríky hlohu a za nimi rujovisko.V

Vietor je v poriadku. Daniel obháňa danielice, registrujem len mihotanie nôh a sem-tam konce lopát. Štvrť hodiny dúfam, že ho danielica vytiahne na voľnejšie priestranstvo. Keď sa staviam z podrepu, zbadám danielicu. Nadväzuje so mnou očný kontakt. Rujovisko sa v okamihu vyprázdnilo. Slovenčina má veľa šťavnatých výrazov a vtedy som použil skoro všetky. Na okraji lúčky, cez ktorú daniele utiekli, sa zatiaľ aspoň naraňajkujem. Potom sa uvidí, čo ďalej. Opieram pušku o borinu a divný pocit ma núti otočiť hlavu. A hľa, na rujovisku stojí daniel v treťom paroží a nechápavo na mňa pozerá. Čo som za čudo? Súkmeňovec asi nie. Len trochu som sa pohol, on urobil otočku a už ho nebolo.

 Syrovo-šunkový „lepeňák“ zajedám paradajkou z obchodu. Tá má sto chutí, ale paradajkovú ani jednu. Kam to spejeme... Známy hlas sa znovu ozval v kroví pod lúčkou. Odkladám polovicu poživne do plecniaka a zas idem skúsiť šťastie. Poriadna džungľa, už nás delí len jedna terasa, pár krokov a mám ho. Dám krk, že je to tá istá danielica, čo si ma i teraz obzerá. Hurhaj, útek, klepot parožia. Vzdávam pokus, daniel bol šikovnejší. Stúpam lúčkou na zvierací chodník a vrátim sa k autu. Spomenul som si však ešte na nedojedenú poživeň a pustil sa do nej. Keď som si už dával plecniak na chrbát, do tretice sa ozval môj známy, a to takých 50 metrov odo mňa. Vyšliapaný zvierací chodník mi dovolil potichu prísť k nemu na 30 metrov.

Rochaním zvolával svoje dámy. Bol ku mne otočený zadkom, no po chvíli mi nastavil ľavý bok a guľka nenávratne opustila hlaveň mojej 7 x 64. Zložil sa na piesčité rujovisko.

Hodnú chvíľu som stál v nemom úžase nad krásavcom, ktorý tu dlhé roky kraľoval. Vzdal som mu poctu, dal posledný hryz, urobil mobilom pár fotiek a potom sa začala robota. Veď to poznáte. A že dovolenka. Šťastena mi niekoľko mesiacov pred okrúhlymi narodeninami prihrala pekný darček. V marci nasledujúceho roka trofej tohto 9-ročného daniela dostala na chovateľskej prehliadke 182,91 bodu CIC. Vďaka, Diana, vďaka krásny revír. Lesu, lovu zdar!

VÁŠ PRÍBEH: Šťastie prišlo v stredu, ostal som v nemom úžase

Výber pre vás