Marianna Rajská

V Európskom parlamente sa 15. mája stretli predstavitelia niektorých členských štátov, poslanci Európskeho parlamentu a zástupcovia poľovníkov a poľnohospodárov. Svorne tvrdia, že problém je obnovená a rastúca populácia vlkov. Obvinili Európsku komisiu, že sa viac zaujíma o blaho vlkov než dobytka či farmárov. „To nie je pravda,“ reagoval na kritiku Karmenu Vella, komisár pre životné prostredie, ktorý sa diskusie zúčastnil. Ubezpečoval, že Komisia situáciu pozorne sleduje.

Problémy podľa neho vznikli hlavne v oblastiach, z&nbsp;ktorých vlky vymizli na celé roky. Poľnohospodári tu preto prestali používať svoje pôvodné ochranné a preventívne opatrenia.Vella hovorí, že Komisia je ochotná urobiť všetko pre to, aby podporila lokálne riešenia a pomohla poľnohospodárom situáciu zvládnuť. S týmto zameraním už vznikli desiatky projektov – najmä v rámci programu&nbsp;LIFE.

Priznal, že ani Komisia nemá „čarovnú paličku, ktorou by sme naraz vyriešili a odstránili všetky problémy súvisiace s vlkmi.“ Štáty podľa neho môžu manažovať populácie vlkov. Nenašiel však veľa pochopenia. Napätie sa vystupňovalo hlavne vtedy, keď navrhol, aby sa prítomnosť vlkov využila pri podpore miestneho turizmu. Farmári ho pri odchode z&nbsp;miestnosti dokonca vypískali.

Viac vlkov znamená viac škôd, trvali na svojom farmári. Opatrenia, ktoré by mali útokom predchádzať, sú podľa nich čoraz menej účinné. Poľnohospodár z francúzskeho departementu Ayveron má pocit, že sa ich problémom nevenuje dostatočná pozornosť. „Vždy je to tá istá pesnička. Najprv popieranie – hovoria nám, že útoky nespôsobujú vlky. Potom začne obviňovanie – nikdy podľa nich nerobíme dosť (pre ochranu stád). Pravdou je, že harmonické spolužitie neexistuje. Je to mýtus, ilúzia. Spolužitie je bolestivé a dá sa dosiahnuť iba za cenu menšieho počtu hospodárskych zvierat,“ povedal farmár za hlasného potlesku ostatných.

„Útočia aj uprostred bieleho dňa, v blízkosti domov a za prítomnosti mužov a psov. Priblíženie sa k stádam už nepredstavuje žiadne riziko. Prečo by sa namáhali loviť divokú zver, keď stačí prekabátiť psov a ľudí, aby sa dostali k ovciam,“ pokračoval. Vlky sa ľudí neboja, pretože ich už nelovíme, vysvetlil Laurent Garde, výskumník v CERPAM (Projektové stredisko pre vidiecke štúdie Stredomorských Álp). Je presvedčený, že „vlky sa musia naučiť rešpektovať pravidlá európskej poľnohospodárskej krajiny“.

Mnohí sa tiež zhodli, že inštitúcie pred týmto problémom zatvárajú oči a odmietajú pripustiť, že populáciu vlkov treba kontrolovať. Namiesto toho neprestajne farmárom radia, aby tieto zvieratá jednoducho rešpektovali. <span style="font-size: 14px;">Podobne ako väčšina rečníkov aj Garde vyzýval k zmierneniu prísne chráneného postavenia vlkov a k povoleniu používať strelné zbrane v&nbsp;situáciách, kedy sú bezprostredne ohrozené hospodárske zvieratá.</span>

<span style="font-size: 14px;">&nbsp;„Poľnohospodári by mali mať právo svoje stádo chrániť (…) Vlk sa musí znova naučiť, že človek a jeho stáda sú nebezpečné a treba sa im vyhýbať.“</span>Pre europoslanca Michela Dantina, spoluorganizátora stretnutia, je výsledok diskusie jasný: práva chovateľov dobytka by sa mali posilniť. Ochrana prináša výsledky: do európskych lesov sa pomaly vracia vlk. Niektoré hlasy začínajú opäť volať po preventívnej kontrole jeho populácie.

Vlk je v&nbsp;Európe, najmä vo Francúzsku, aj naďalej ohrozeným druhom. Účastníci diskusie však tvrdia, že oficiálne čísla (okolo 350 až 400 vlkov) sú nesprávne. Združenia poľnohospodárov odhadujú, že ich je viac ako 700. Podľa nich by mala vláda prijať opatrenia už vtedy, keď má populácia vlkov 500 kusov.

„Aké sú ich argumenty?“ pýta sa Marielle Chaumienová z WWF Francúzsko (World Wildlife Fund). „Sčítania, ktoré robila organizácia ONCFS (Francúzska agentúra pre voľne žijúce zvieratá a poľovníctvo) sú dôkladné a založené na metodike uznanej príslušnými orgánmi.“Združenia na ochranu prírody, ako napríklad IFAW, poukazujú na to, že existujú rôzne spôsoby, ako stáda ochrániť – elektrické ploty, cvičené strážne psy. V krajinách, z&nbsp;ktorých vlky nikdy nezmizli, ako napríklad na Balkáne, sa strážne psy používajú dodnes.

„Oblasti, do ktorý sa vlky pomaly vracajú, ako je Holandsko a Belgicko, sa musia dostatočne pripraviť,“ povedal Robert Klees z IFAW Nemecko. Organizácia spolupracuje s&nbsp;jednou talianskou spoločnosťou na výrobe špeciálneho krmiva pre ovčiarske psy. Chcú tak podporiť farmárov, aby ich viac využívali pri ochrane svojich stád.

Zdroj: <a href="https://euractiv.sk/section/zivotne-prostredie/news/utocia-aj-uprostred-bieleho-dna-stazuju-sa-polnohospodari-na-vlkov/" target="_blank" rel="noopener">euractiv.sk/section/zivotne-prostredie</a>

Útočia aj počas bieleho dňa, hovoríme o vlkoch. Pripomeňme si stretnutie v Európskom parlamente

Výber pre vás

Útočia aj počas bieleho dňa, hovoríme o vlkoch. Pripomeňme si stretnutie v Európskom parlamente

Súvisiace články

Vlk dravý, milovaný aj zatracovaný. Ako dobre ho poznáte? Otestujte sa!

Nemecko schválilo odstrel vlkov, ak spôsobia uhynutie dobytka

V okolí Handlovej vyčíňa vlk samotár, roztrhal už deväť oviec

Premnožené vlky na Šumave dostávajú antikoncepciu, nedarí sa ich predať

Polícia rozbila ilegálnu skupinu takzvaných chovateľov vlkov

Výber pre vás