Mária Inštitorisová

PR: Hlavnou témou dvojdňového stretnutia bola perspektíva biodiverzity do roku 2030. Aké zásadné myšlienky odzneli?

Z&nbsp;rezolúcie CIC vyplýva, že vlani bola strata biodiverzity, teda rozmanitosti živočíšnych a&nbsp;rastlinných druhov, v&nbsp;dôsledku znečistenia životného prostredia, zmeny klímy a&nbsp;dezertifikácie pôdy zaradená medzi tri najväčšie riziká pre svetové hospodárstvo. To má, samozrejme, silný vplyv aj na ľudský blahobyt. Problematiku vo svojich vystúpeniach podrobne rozoberali najmä predstavitelia krajín, ktoré môžu aktuálnu situáciu priamo ovplyvniť. Okrem iného znovu vyzdvihli význam diviny ako trvalo udržateľného zdroja potravy pre ľudí. Ďalší rečníci poukázali na úspechy, ktoré dosahujú poľovníci v&nbsp;prevencii šírenia ochorení voľne žijúcich živočíchov, napríklad vtáčej chrípky. Hovorili aj o&nbsp;podpore mladých výskumníkov a&nbsp;projektov, ktoré môžu viesť k&nbsp;pochopeniu vplyvu klimatických zmien na organizmy. Generálne zhromaždenie bolo, s&nbsp;výnimkou volebnej a&nbsp;hlasovacej časti, prvýkrát prístupné širokej verejnosti formou medzinárodnej konferencie.

Na generálnom zhromaždení CIC sa zišlo takmer 400 účastníkov z viac ako 40 krajín. Riešili implementáciu nedávno prijatého globálneho rámca pre biodiverzitu 2030 a ako podporiť Dekádu OSN pre obnovu ekosystémov. Pracovali na programe priorít a aktivít do roku 2030, keď si pripomenieme 100. výročie založenia CIC. Prijatý má byť budúci rok.

Program

PR: O&nbsp;čom ste hovorili v&nbsp;diskusii?

Poukázala som na to, aby sme poľovníctvo približovali verejnosti prístupnejšou a&nbsp;predovšetkým akceptovanejšou formou. Mali by sme vysvetľovať, že kým na jednej strane sú metódy a&nbsp;podmienky chovu hospodárskych zvierat kritizované, na druhej strane my poľovníci lovíme zver humánne. Komunikovala som aj názory kolegýň. Napríklad Silvia Šťávová, spolumajiteľka českého zámku v Bechyni a&nbsp;riaditeľka správy priľahlých poľovných pozemkov, je presvedčená, že dialóg s&nbsp;nepoľovníkmi má byť v&nbsp;prvom rade úctivý. Považuje to za dôležité pre vnímanie poľovníctva ako pozitívnej činnosti pri obnove biodiverzity. Heidi Kruger z&nbsp;Fínska zase navrhuje podať pomocnú ruku ženám, ktoré síce nepochádzajú z&nbsp;poľovníckych rodín, ale chcú sa začleniť do poľovníckej komunity a&nbsp;zintenzívniť jej prácu v&nbsp;prospech životného prostredia.

PR: Čo z&nbsp;toho vyplýva pre slovenské poľovníčky?

Pre náš klub ostáva prioritou práca s&nbsp;deťmi a&nbsp;mládežou. Najlepším spôsobom, ako deti naučíme porozumieť prírode, je zobrať ich na miesta, kde môžu v&nbsp;poľovníckej atmosfére skúmať, spoznávať a&nbsp;pozorovať rastliny, zvieratá i&nbsp;hmyz.

Celý rozhovor nájdete v č. 7/2023 mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo

Soňa Chovanová Supeková: Poľovníctvo by sme mali približovať verejnosti prístupnejšou formou

Výber pre vás

Soňa Chovanová Supeková: Poľovníctvo by sme mali približovať verejnosti prístupnejšou formou

Súvisiace články

Poľovníctvo je môj život, dizajn moje hobby: AHA, aké kúsky vyrába Mária zo Zvolena

V Malých Karpatoch obdivujem aj staré poľovnícke chaty a zámočky po Pálffyovcoch

ROZHOVOR Martina Ľaudisová: Poľovníctvo vo dvojici je príjemným bonusom

Poľovníctvo je pre mňa predovšetkým synonymom zážitkov s blízkymi ľuďmi

JANA STAŠOVÁ: Som veľkým fanúšikom poľovníckych zvykov a tradícií

Výber pre vás