Poľovníctvo a rybárstvo

Hoci musíme riešiť veľa dlhodobých problémov, na národnej úrovni nikdy neboli vytvorené podmienky na jednoduchšie získanie peňazí z fondov EÚ, hovorí JOZEF RIDZOŇ z SOS/Birdlife na stránke<a href="https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/slovensko-peniaze-na-ochranu-prirody-ma-no-nevie-ich-vyuzit-hovori-ornitolog-jozef-ridzon/?fbclid=IwAR2bHIXyUgFVv7cofRh09DHrtX_gIhzMc35IvruFLaUTokGojde2E4J5N0I" target="_blank" rel="noopener"> euractiv.sk&nbsp;</a> Jozef Ridzoň pôsobí v mimovládnej organizácii <a href="http://www.vtaky.sk/" target="_blank" rel="noopener">Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko</a>, ktorej hlavným poslaním je ochrana a výskum prírody, najmä voľne žijúceho vtáctva a jeho biotopov.

Na Slovensku máme 41 chránených vtáčích území (CHVÚ). Prečo je dôležité vymedzovať takéto územia? &nbsp;

Prírodné hodnoty musíme chrániť pre nás a aj pre budúce generácie. Ochrana nie je dôležitá iba preto, aby aj tí, čo prídu po nás poznali ako vtáčí spev na jar prebúdza les. Vtáctvo je jedným z hlavných indikátorov toho, ktoré územia sú zachovalejšie a ktorých ochrana má prioritu. Slovensko je pestrá krajina, akých nie je v Európe veľa. Preto u nás hniezdi vyšší počet druhov vtáctva ako v okolitých krajinách, čo sa odráža aj vo vyššom počte chránených území. Okrem toho, dôležitý aspekt v ochrane prírody je aj to, žeby sme z nej nemali naozaj brať viac ako potrebujeme. Zachovaná príroda je naša devíza do budúcna. Nielen preto, že v zachovalej prírode sa nám bude lepšie tráviť voľný čas, lepšie načerpáme sily. Zároveň do rázovitých, zachovalých území môžeme lákať ľudí z iných krajín, aby tu trávili dovolenky a takto môžeme pomôcť menej rozvinutýmf regiónom.

Ako dôležité je mať takéto územia z&nbsp;pohľadu ochrany vzácnych druhov vtáctva?

Ochrana prírody je postavená na dvoch pilieroch: druhová a územná ochrana. Tieto piliere bez seba nemôžu fungovať. Niektoré druhy šeliem alebo vtáctva potrebujú pre svoje prežitie väčší priestor – niekedy rádovo niekoľko desiatok kilometrov štvorcových. To nemusí znamenať, že na týchto rozľahlých územiach sa nesmie hospodáriť. Niekedy je naopak dôležité pokračovať v aktuálnom prijateľnom hospodárení len je dôležité, aby sa využívanie nezmenilo výrazným spôsobom. Napríklad, aby sa nezastavali územia logistickými parkmi. Chránené územia majú takéto zásadné zmeny usmerniť. Preto je potrebné opatrne posúdiť projekty, ktoré sa v územiach plánujú a povoliť len tie, ktoré územia neohrozia. Ak by sme usmernenie hospodárenia do prijateľných rámcov nevedeli zabezpečiť, potom by sme stratili tie druhy, ktorých prežívaním u nás sa pýšime. Ako funguje príroda bez takýchto chránených území možno vidieť v Brazílii či Indonézii, kde miznú pralesy na veľkej rozlohe a s nimi aj vzácne druhy. V tomto má Európa našťastie funkčný systém ochrany prírody. Sú niektoré vtáčie druhy,&nbsp; ktoré sú veľmi vzácne v&nbsp;celej Európe a&nbsp;na Slovensku prežíva iba niekoľko desiatok párov, ako napríklad sokol rároh. Slovensko má pritom v&nbsp;jeho prípade druhú najväčšiu populáciu v&nbsp;rámci celej Európy. Pre prežitie rároha je dôležité zabezpečiť, aby sa poľnohospodárska krajina vhodne využívala nielen okolo hniezd, ale aj na širších loviskách, pretože teritóriá, kde loví, sú veľké. Nadarmo by sme chránili iba hniezdiská, ak by sokoly rárohy nevedeli nájsť dostatok potravy pre svoje mláďatá.

Od roku 2017 na Slovensku aj vďaka prostriedkom z&nbsp;fondov EÚ vznikajú &nbsp;<a href="https://www.minzp.sk/natura2000/chranene-vtacie-uzemia/programy-starostlivosti-chvu.html" target="_blank" rel="noopener">programy starostlivosti o&nbsp;chránené vtáčie územia</a>. Ako hodnotíte ich praktický význam pre ochranu ohrozených druhov vtáctva?

Vyhlášky vyhlasujúce chránené vtáčie územia na začiatku smerovali k tomu, aby stanovili pravidlá pre využívanie území. Napríklad sa vyčlenili územia s prísnou ochranou. V menej cenných lesoch sa naproti tomu určil spôsob hospodárenia, ktorý bol ohľaduplnejší k prírode – trebárs mohlo ostať päť stromov na hektár po obnovnej ťažbe. Tak sa mali zabezpečiť v chránených územiach pravidlá, ktoré tam pomôžu vzácnym druhom prežiť. Tým, že sa vyhlasovali CHVÚ územia v rôznych etapách a politických situáciách, tak postupne klesala ambícia reálne zlepšiť stav vzácnych druhov priamo vyhláškami. Postupne sa po tlaku lesníckych organizácii aj z týchto niekoľkých jednoduchých obmedzení zľavilo a vyhlášky ostali bezzubé a chránené územia sa vyhlasovali iba na papieri. To je stav, ktorý stále platí vo väčšine chránených území. V prípade hlucháňa dodnes nemáme v Nízkych Tatrách, či vo Veľkej Fatre vyčlenené presné lesné porasty, kde by mal byť prísny režim ochrany biotopov a porasty, kde je možné hospodáriť s mierne upravenými postupmi. Preto sa dnes akékoľvek náhodné či obnovné ťažby robia z pohľadu ochrany prírody chaoticky a hlucháň, ale aj iné druhy tým veľmi trpia. Programy starostlivosti mali napraviť nedostatok, že ochrana je v&nbsp;chránených vtáčích územiach len na papieri, mali stanoviť zásady využívania územia a aj&nbsp;náklady, koľko bude ochrana prírody stáť. &nbsp;Zároveň pre tých, ktorí chcú pomôcť ochrane prírody, vytvárajú predpoklady, aby mali nárok na príspevok z&nbsp;fondov EÚ. Problémom je, že sa to zatiaľ neuviedlo do praxe.

Čerpanie peňazí v rámci operačného programu Kvalita životného prostredia a prioritných osi zameraných na ochranu prírody je podmienené schválením programu starostlivosti. Bez neho nikto, kto by chcel obnoviť zničené územia, realizovať opatrenia pre vzácne druhy, hospodáriť na území s ohľadom na prírodu, nemôže napísať projekt, ktorý by mu pokryl súvisiace náklady. Administratívne kritéria pre podanie projektu sú také náročné, že ich nesplní nikto. Na Slovensku sme si opäť uplietli sami na seba bič, pretože také prísne podmienky od nás nevyžaduje ani Brusel. Keď žiadate projekt na výstavbu kanalizácie, tak ani nepotrebujete súhlas všetkých vlastníkov. To je logické, pretože na Slovensku je niekedy aj niekoľko stoviek podielnikov na jednej malej parcele, mnohí vlastníci sú neznámi, nie je preto možné mať súhlas od každého. Pri ochrane biodiverzity to je ale podmienka. Ak nemáte súhlas vlastníkov, nemôžete projekt vôbec podať. Keď to preženiem, tak bez súhlasov nemôžete ani zavesiť vtáčiu búdku. Aj z toho dôvodu zostalo veľa nevyčerpaných prostriedkov.&nbsp;V&nbsp;dnešnej kríze je napríklad veľký problém s&nbsp;odbytom dreva a&nbsp;lesníci majú oprávnené obavy o&nbsp;svoju prácu. Sú pritom niektoré manažmentové opatrenia na ktoré sú potrební lesníci a&nbsp;tie by mohli fondy zaplatiť. Tým, že sú ale kritéria nastavené prísne, tak nikto nepíše projekty, a&nbsp;opatrenia, ktoré by mohli pomôcť ochrane prírody a zmierniť dopady krízy sa nerealizujú. Peniaze pritom máme.

Môžu projekty podávať aj ochranári?

Do niektorých výziev sa môžu zapájať aj neštátne organizácie. Žiadna systémová zmena vo viaznucej praktickej ochrane prírody ale nenastane, ak sa nebudú môcť jednoducho zapojiť aj vlastníci. Ak sa zľaví z administratívnej náročnosti, pomôže to nielen s ochranou prírody, ale aj s pracovnými miestami, pretože manažment niektorých biotopov je personálne náročný a robí sa na veľkých územiach – napríklad zarastené stráne nevyčistí od inváznych rastlín jeden človek. Viaceré ochranárske združenia dnes pred eurofondovými projektami uprednostňujú&nbsp;komunitárne programy, ktoré riadi priamo Európska komisia, ako napríklad program LIFE. Znamená to, že je dopyt po projektoch na ochranu prírody, akurát záujemcov odrádzajú náročne eurofondové pravidlá?

Máme u nás veľa dlhodobých problémov, ktoré je potrebné riešiť, pričom riešeniam môžu pomôcť projekty. No na Slovensku sa ochrana prírody nikdy nebrala seriózne a vždy bola na konci záujmu štátu. Akonáhle prišla kríza, prostriedky sa na prvom mieste škrtali v ochrane prírody. Do rozpočtu sa potom dosali iba úplne najnevyhnutnejšie výdavky na ochranu prírody. Keď sme mali riešiť dlhodobo neriešené problémy ešte zo socializmu, na to peniaze neostali. Ostali nám napríklad zbytočne odvodnené mokrade a zlikvidované ramená, no ich obnova sa nedá urobiť zadarmo. Ich obnova je dôležitá nielen preto, že majú prírodné hodnoty, ale prispievajú aj k protipovodňovej ochrane. Hoci musíme tieto problémy nevyhnutne riešiť, nikdy nebol vytvorený flexibilný rámec na národnej úrovni, resp. zo štrukturálnych fondov, aby občianske združenia, Štátna ochrana prírody, či vlastníci mohli jednoduchšie získať peniaze na ochranu prírody. Aj LIFE je pritom administratívne veľmi náročný program. Oproti štátnym výzvam ale vždy poskytoval lepšie podmienky pre dobré riešenia na ochranu prírody. V&nbsp;Českej republike je to naopak. Tam dlho nebol záujem o&nbsp;projekty z&nbsp;LIFE, pretože iné výzvy, napríklad z&nbsp;operačných programov, boli jednoduchšie. Z&nbsp;tohto sa musíme poučiť. Eurofondy musíme nastaviť tak, aby sa dali čerpať.

Pokračovanie je na druhej strane!

Operačný program je dnes nastavený tak ťažkopádne, že nikto nemá záujem písať projekt. A&nbsp;pre tých, ktorí ich píšu, je to nočná mora. A&nbsp;to aj pre ochranárske združenia, ktorých členovia sú pritom často entuziastickí naladení ochranári. Takže ako môžeme presvedčiť vlastníkov, ktorí majú oveľa viac iných starostí ako ochranu prírody, aby sa zapojili do projektov praktickej ochrany lokalít, ak tie organizácie, ktorých hlavnou náplňou je ochrana prírody majú problém projekty podať?

Ak chceme urobiť zmeny v ochrane prírody a vyriešiť desaťročia viaznuce problémy, musíme zmeniť celé nastavenie eurofondov tak, aby sa dali čerpať. Inštitút pre ochranu prírody v roku 2016&nbsp;zverejnil údaje, podľa ktorých v&nbsp;programovom období 2007 až 2013 z&nbsp;34 miliónov eur určených na ochranu prírody v&nbsp;prírode skončilo 11,2 percenta prostriedkov, pričom na reálnu ochranu ohrozených druhov a ich biotopov išlo asi 1,2 percenta prostriedkov. Väčšina peňazí šla na mzdy, softvéry a&nbsp;dokumentáciu. Podobne je to aj v&nbsp;tomto programovom období, pričom sa dá očakávať, že aj to čo sa zatiaľ nestihlo vyčerpať teraz pôjde na riešenie koronakrízy. Dá sa povedať, že z&nbsp;pohľadu ochrany prírody Slovensko stratí už druhé programové obdobie?

Je to trestuhodné. Napriek tomu, že viacerí dlho upozorňovali na zlé nastavenie operačných programov a projektov, tak na ochranu prírody nešlo v podstate nič. To jedno percento je smiešne. Teraz je skutočné riziko, že nevyčerpané peniaze nepôjdu na ochranu prírody ale tam, kde sú momentálne veľmi potrebné. Pretože aj v zdravotníctve sú problémy, ktoré sa dlhodobo neriešili. Na druhej strane, aj ochrana prírody vie pomôcť zamestnať mnohých ľudí a&nbsp;môže byť účinným prostriedkom na boj s&nbsp;niektorými následkami dnešnej&nbsp;krízy. Na to by sa ale pravidlá čerpania eurofondov museli veľmi zjednodušiť.

Envirorezort tvrdí, že v procese prípravy nového programového obdobia a novej Partnerskej dohody deklarovalo potrebu investícií o eurofondov „do ochrany prírody, biodiverzity a podpory zelenej infraštruktúry v omnoho vyššom objeme než v súčasnosti“. Mal by sa teda štát teraz viac ako na objem prostriedkov sústrediť na čo najväčšie zjednodušenie pravidiel čerpania?

Aj veľkosť prostriedkov je dôležitá, pretože obnova zničených území sa na Slovensku nerobila desaťročia. Doplácame na to zničenou prírodou a zdevastovanými lesmi. Rúbalo sa tam, kde sa nemalo rúbať a naopak nerúbalo tam, kde sa malo. Zarástli cenné biotopy, pasienky, ktoré sa nedajú využívať na živočíšnu výrobu, stratili sme vzácne druhy, ktoré žili na pasienkoch a teplomilných stráňach. V ochrane prírody máme veľký investičný dlh. Keby sme ho chceli riešiť, dnešné prostriedky na to stačiť nebudú. Nejde len o opatrenia, ktoré pomôžu prírode, ale budú mať dosah na celú spoločnosť. Keď sa prejdete v Rakúsku alebo Česku, všade je dobre vybudovaná turistická infraštruktúra: turistické útulne, pozorovateľne vtáctva, prístrešky a podobne. To sa až na pár výnimiek na východnom Slovensku u nás nerobí. Napriek tomu, že máme u nás významné územia, ktoré lákajú tento typ turistov. Ak sa pravidlá čerpania nezjednodušia, ani obce, ani iné subjekty nebudú mať odvahu podávať projekty. Nároky sú oveľa striktnejšie, ako vyžaduje Brusel. Niekedy to pôsobí tak, že výzvy sú také prísne preto, aby sa prostriedky nevyčerpali a&nbsp;mohli sa presunúť napríklad na diaľnice.

Európska komisia voči Slovensku vedie tri právne konania, pretože nie je schopné zabezpečiť ochranu biotopov, európsky významných živočíchov a&nbsp;rastlín. Špecificky sa venuje nedostatočnej <a href="http://www.sopsr.sk/files/PZ-hluchana.pdf" target="_blank" rel="noopener">ochrane tetrova hlucháňa</a>. Ako sa vyvíja jeho populácia?

Od nášho vstupu do EÚ sa prepadla o polovicu. To je priamy dôsledok toho, že v lesoch nemáme vyčlenené územia, kde musíme zabezpečiť ochranu biotopov hlucháňa a iných vzácnych druhov. Vyhlášky CHVÚ sa v územiach ako Nízke Tatry alebo Veľká Fatra prijali iba veľmi formálne bez nastavenia pravidiel. Kalamity sa preto odstraňovali aj na miestach, kde žili desiatky hlucháňov. Vznikli holiny a na nich hlucháň ako lesný druh nemohol prežiť. Pritom ochrana starých lesov, biotopov hlucháňa, nestojí na otázke, ktorý prístup je dôležitejší – či chceme zásah alebo bezzásah pre ochranu zeleného lesa. Zabudlo sa, že les nie sú len stromy, žijú v ňom tisícky iných organizmov, desiatky vzácnych druhov, pre ktoré je lepšie, keď ostane hoci aj suchý les. Bolo chybou, že niektorí lesníci debatu zúžili iba na stromy. Napriek mnohým upozorneniam a&nbsp;výzvam úradom, ale aj ministerstvu pôdohospodárstva zmena neprišla. Akákoľvek požiadavka na ochranu biotopov bola zo strany Lesov SR odmietaná, hoci často sami lesníci hovorili, že najcennejšie oblasti treba zachovať. Európskej komisii preto nezostalo nič iné, ako konať.

Čo to znamená, že ich treba zachovať?

Dnes je rozsah biotopov hlucháňa taký malý, že aj keby sme hneď zastavili ťažbu, tak populácia hlucháňov bude ešte nejaký čas klesať, lebo niektoré z&nbsp;nich žijú na extinkčný dlh. V&nbsp;najvzácnejších lokalitách treba zastaviť ťažbu, vylúčiť akékoľvek zásahy v&nbsp;zostávajúcich biotopoch. Ale potom tiež musíme hovoriť aj o&nbsp;aktívnej ochrane. Je dôležité myslieť na to, ako lokality, ktoré bohužiaľ už padli, budú vyzerať o&nbsp;80 rokov. Nemôžeme tam nechať hustý les, ale musíme už teraz robiť prebierku, presvetľovacie linky, aby vznikol redší les a&nbsp;aby sa na nedávno zničené lokality mohol hlucháň o&nbsp;tých 80 rokov vrátiť.

Aj v&nbsp;reakcii na výhrady eurokomisie Slovensko prijalo&nbsp;Program záchrany hlucháňa hôrneho, či novelu zákona o ochrane prírody. Ako hodnotíte tieto opatrenia?&nbsp;&nbsp;

Program záchrany hlucháňa je prijatý na kratšie obdobie, ktoré čoskoro končí. Je potrebný, ale nie je jasné čo po roku 2022. Navyše sa program týka len hlucháňa, pričom sú ohrozené aj iné druhy. Ak má mať ochrana prírody zmysel, musia sa zladiť záujmy všetkých druhov, nemali by si vzájomne odporovať. Preto je dôležité, aby sme mali schválené programy starostlivosti aj pre chránené územia, ktoré sa navyše prijímajú na 30 rokov. Tie majú byť hlavným vodítkom, ako v týchto územiach realizovať praktickú ochranu prírody a hospodáriť. Navyše nastavujú rámec na dosť dlhé obdobie, aby sa mohli opatrenia prijať. Úradom pri rozhodovaní však môže pomôcť už aj existujúci program záchrany. Keď na úrad príde požiadavka na náhodnú ťažbu, tak môže rozhodnúť len v&nbsp;mantineloch, ktoré určuje program záchrany. Pri rozhodovaní podľa dnešného zákona by tak úrad nemal povoliť ťažbu v&nbsp;existujúcich lokalitách hlucháňa. Novela zákona o&nbsp;ochrane prirody však platí len krátko, čiže či naozaj pomôže ochrane prírody a&nbsp;aké budú jej prínosy bude možné hodnotiť najskôr za jeden alebo dva mesiace.

Nový minister pôdohospodárstva Ján Mičovský už avizoval, že by chcel správu lesov presunúť pod ministerstvo životného prostredia. Novým šéfom Lesov SR sa stal Matej Vigoda, ktorý chce v lesoch viac hospodáriť prírode blízkym spôsobom. Zvyšuje sa tým šanca na lepšiu ochranu hlucháňa?

Nechcem predbiehať, treba si počkať, čo sa v štátnych lesoch skutočne zmení – či naozaj preváži skupina lesníkov s pragmatickým prístupom k ochrane prírody a ktorá chce hlucháňovi – ako symbolu lesov – pomôcť. Alebo či bude prevažovať skupina, ktorá presadzuje záujmy drevospracujúceho priemyslu. Každopádne je pozitívne, že minister touto výmenou vyslal signál, že chce dlhodobé problémy riešiť. Čo sa týka presunu lesov, pre nás nie je otázka, či budú pod ministerstvom životného prostredia. V&nbsp;zásade nikto nechce, aby na celom Slovensku v&nbsp;lesoch platil prísny režim, pretože každý si uvedomuje, že hospodárenie v&nbsp;lesoch je dôležité. Z&nbsp;nášho pohľadu je predovšetkým kľúčové, aby sa vyriešila dvojkoľajnosť v&nbsp;chránených územiach. Požadujeme, aby lesy v&nbsp;chránených územiach išli pod správu národných parkov. Ale aj ostatné štátne pozemky, pretože národné parky v&nbsp;Maďarsku spravujú aj lúky a&nbsp;pasienky. Aby národné parky mali vo svojich rukách rozhodovanie o&nbsp;tom, kde bude platiť prísny režim ochrany prírody a&nbsp;kde sa bude uplatňovať prírode blízke hospodárenie. Tak ako je to všade inde vo vyspelom svete.

Je dôležité, aby národné parky neboli len nejakým štatistom, ale aby rozhodovali a vedeli naplánovať, ako sa v lesoch a&nbsp;na nelesnej pôde bude hospodáriť. Ideálny režim je v&nbsp;Poľsku a&nbsp;Maďarsku, kde národné parky majú svojich lesníkov,&nbsp;expertov ako zoológov a&nbsp;botanikov, a&nbsp;sami vedia zaistiť plnenie toho, na čo sú určené – ochranu prírody. Inak ostanú lunaparkom ako je to dnes v&nbsp;Jasnej a&nbsp;na ozajstnú prírodu sa budeme musieť ísť pozerať za hranice.

<a href="https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/interview/slovensko-peniaze-na-ochranu-prirody-ma-no-nevie-ich-vyuzit-hovori-ornitolog-jozef-ridzon/?fbclid=IwAR2bHIXyUgFVv7cofRh09DHrtX_gIhzMc35IvruFLaUTokGojde2E4J5N0I" target="_blank" rel="noopener">Zdroj: euractiv.sk</a>

Slovensko peniaze na ochranu prírody má, no nevie ich využiť, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň

Výber pre vás

Slovensko peniaze na ochranu prírody má, no nevie ich využiť, hovorí ornitológ Jozef Ridzoň

Súvisiace články

Príroda sa s nimi nemaznala. Pozrite sa na najextravagantnejšie živočíchy, aké ste kedy videli

Pozrite si neuveriteľné fotografie a videá, ktoré ponúka iba naša príroda!

VIDEO Príroda je občas nevyspytateľná. Tak ako krásna, tak aj krutá, Video je toho dôkazom

Príroda lieči. Čo všetko dokáže obyčajná prechádzka v lese?

Takéto video poskytne iba príroda! Neuveriteľné útoky dravca na svoju korisť!

Príroda momentálne zažíva obrovský nápor, odborníci prosia o pomoc!

Výber pre vás